krv -i ž.
1. červená tekutina v tele živočíchov dodávajúca telu životne dôležité látky: ľudská k., bravčová k., transfúzia k-i, darovať k.; podbehnúť k-ou
2. pokrvné príbuzenstvo, rod: potomok z jeho k-i, nezaprie svoju k.; nepokojná k. povaha
● → modrá k.; → tečie k.; → preliať k.; zbiť, uraziť ap. niekoho do k-i veľmi; expr. → potiť k.; k. nie je voda človek podlieha citom; expr. piť niekomu k. trápiť ho; robiť zlú k. vyvolávať nespokojnosť; k. mu tuhne, mrzne v žilách pociťuje hrôzu; k. v ňom z(o)vrela, vzkypela veľmi sa rozčúlil; mať niečo (už) v k-i a) zdedené b) dobre osvojené; (dievča) k. a mlieko zdravé, pekné; z → cudzieho k. netečie;
krvný príd.: k. obeh, tlak, k-á plazma, k-á skúška; k-é príbuzenstvo pokrvné; k-á pomsta zabitie vraha príbuznými obete
● mať rovnakú k-ú skupinu byť s niekým názorovo, pocitovo príbuzný;
krvne prísl.: k. preťažený (organizmus);
krvička -y ž. zdrob. expr.
krv krvi ž.
krv krvi ž. 1. i biol. ▶ červená telesná tekutina stavovcov a niektorých bezstavovcov rozvádzajúca živiny a kyslík do tkanív a odvádzajúca odtiaľ oxid uhličitý a splodiny látkovej výmeny: ľudská k.; bravčová, husacia k.; čerstvá, zaschnutá k.; okysličená k.; kaluž krvi; odber, transfúzia krvi; zrážanlivosť krvi; otrava krvi; nával krvi; oči podliate, podbehnuté krvou; dobrovoľný darca krvi; vykašliavať k.; stratiť veľa krvi; ležať v kaluži krvi byť mŕtvy al. ťažko ranený; stiecť z krvi vykrvácať; k. prúdi, koluje v žilách; tečie mu, pustila sa mu k. z nosa; z rany mu crčí k. silno krváca; V srdci nič nesídli, je tam len klokotajúca krv. [V. Mináč] □ cirk. (v katolíckej a pravoslávnej cirkvi) telo a krv Krista pokrm v spôsobe chleba a vína, ktorý veriaci prijímajú ako obetnú pamiatku Krista, ústredná sviatosť; lek. pupočníková krv krv z pupočníka novorodenca obsahujúca kmeňové, zárodkové bunky v takom množstve ako v kostnej dreni 2. ▶ pokrvné príbuzenstvo, rod: potomok z jeho krvi; to je naša k. z našej rodiny; zaprieť svoju k. 3. ▶ súhrn príznačných vlastností niekoho, charakter, povaha, temperament: mať horúcu, nepokojnú, neskrotnú k.; komediantská k. herecké nadanie; rebelantská k. burič; tulácka k. sklon putovať z miesta na miesto, nevedieť sa usadiť ◘ fraz. červený ako krv silno, veľmi červený; bojovať/biť sa do poslednej kvapky krvi al. brániť niečo, niekoho do poslednej kvapky krvi bojovať až do konca, obraňovať niečo, ochraňovať niekoho až do konca, až po smrť; expr. cicať/piť niekomu krv a) vyčerpávať, trápiť, ničiť niekoho b) vykorisťovať niekoho; [človek] z mäsa a krvi a) majúci porozumenie pre iných ľudí b) s ľudskými slabosťami; [dievča/žena] krv a mlieko zdravá, pekne urastená mladá žena; hádať sa do krvi veľmi, ostro, neústupčivo sa hádať; hanbiť sa do krvi veľmi sa hanbiť; hlas krvi vedomie príbuznosti; krv mu tuhne/mrzne v žilách pociťuje strach, hrôzu; krv mu udrela do tváre očervenel (od hanby, hnevu); krv nie je voda a) príbuzenské vzťahy sú pre človeka dôležité b) človek podlieha citom; krv sa mu vytratila z tváre zbledol; krv sa v ňom vzbúrila al. krv v ňom zovrela/vzkypela veľmi sa rozhneval; krv volá po krvi žiada sa pomsta; krv z jeho krvi vlastné dieťa, potomok; krvi by sa v ňom nebol dorezal al. krvi by sa mu nedorezal veľmi zbledol (obyč. pri prejave strachu); kúpať sa v krvi zabíjať ľudí, spôsobovať krviprelievanie; mať horúcu krv byť temperamentný; mať kočovnícku krv sťahovať sa z miesta na miesto, často meniť pôsobisko; mať miesto krvi cmar byť bez temperamentu; mať niečo v krvi a) mať niečo ako trvalú, vrodenú vlastnosť b) niečo dobre ovládať; mladá/nová krv mladý človek, nová generácia; modrá krv šľachtický pôvod; expr. piť niekomu krv sústavne niekoho trápiť; poškvrniť si ruky krvou al. mať ruky od krvi dopustiť sa vraždy; expr. potiť krv ťažko pracovať; priateľstvo spečatené krvou priateľstvo uzavreté v boji za spoločnú vec; preliať krv niekoho zabiť niekoho; robiť niekde al. medzi niekým zlú krv rozoštvávať niekoho; tečie krv ľudia sa zabíjajú (v boji); v žilách mu koluje nejaká krv al. krv niekoho [kráľovská krv, kočovnícka krv, krv prisťahovalcov] pochádza z určitého rodu; z cudzieho krv netečie škoda iného nás netrápi, nebolí; zaplatiť za niečo krvou doplatiť na niečo smrťou, umrieť; zbiť/uraziť niekoho do krvi veľmi sa dotknúť niečej cti; zmyť pohanu/urážku krvou pomstiť sa ▷ krvička -ky ž. zdrob. expr. k 1: z nošteka tečie dieťatku k.; Kde boli hry, tam muselo byť aj trošku tej krvičky, všakáno. [P. Valo]
krv p. rod 1
rod 1. spoločenstvo potomkov jedných prarodičov • pokolenie: panovnícky, šľachtický rod; panovnícke, šľachtické pokolenie; ľudský rod, ľudské pokolenie • rodina: pochádza zo starej zemianskej rodiny • kniž. plemeno • kniž. al. zastar. plemä: zradiť svoje plemeno • krv: potomok z jeho krvi • dynastia (panovnícky rod): dynastia Habsburgovcov • zried. rodostrom (F. Hečko)
2. p. pôvod 2 3. p. národ 1 4. p. pohlavie 1
krv, -i ž. červená organická tekutina kolujúca v tele vyšších živočíchov, dodávajúca telu látky potrebné pre výživu: bravčová, zvieracia k., ľudská k., darovať k., transfúzia k-i, nával k-i do mozgu, otrava k-i, chrlenie k-i; oči podbehnuté k-ou, pustila sa mu k. z nosa;
pren. o pokrvnej príbuznosti al. národnej príslušnosti: sú z našej k-i (Vaj.); to je naša k. o príslušníkovi rodiny; akoby ani neboli z jednej krvi (Skal.) akoby neboli súrodenci , rodina; krv z jeho (jej, mojej ap.) krvi o vlastnom dieťati
● tečie k. bojuje sa, vraždí sa; prelievať k. bojovať so zbraňou v ruke; vyliať, preliať, vycediť za niekoho k. umrieť, život položiť; zbiť niekoho do k-i veľmi; rozodrieť, driapať si telo do k-i veľmi, hlboko, boľavo; uraziť niekoho do k-i veľmi; stuhla mu k. v žilách veľmi sa zľakol; zbledla, že by sa jej krvi nebol dorezal (Skal.) veľmi sa zľakla; udusiť v k-i (napr. povstanie) krvavo potlačiť; k. sa v ňom vzbúrila, k. v ňom zovrela, vzkypela veľmi sa rozhneval; expr. niekto, niečo mi pije k. robí mi veľké starosti; bojovať, brániť niečo do poslednej kvapky k-i do konca; niečo krvou zaplatiť životom; hovor. mať niečo v k-i a) o zdedenej vlastnosti, b) niečo dobre ovládať; prešlo mu to do k-i dôkladne si to osvojil; hovor.: budiť, robiť zlú krv vyvolávať nespokojnosť; z cudzieho krv netečie cudzí majetok ľudia obyčajne nešetria; ako krv červený; to je dievča krv a mlieko pekné, zdravé, silné, mladé; iron. modrá krv, mať modrú krv o šľachte;
krvný príd.: k. tlak, k. obeh, k-á podliatina, k-á choroba, k-á skúška, k-é farbivo; k-á múčka umelé hnojivo; k-á pomsta odplata vraždy vraždou medzi rodmi vraha a zavraždeného; zastar. k. súd v stredovekom práve zisťovanie vraha predvedením všetkých podozrivých pred mŕtvolu zavraždeného;
krvička, -y ž. zdrob. expr.
kréf p. krv
krú p. krv
kruv p. krv
krv ž. (kŕv, krú, kruv, kréf) 1. csl červená organická tekutina v tele ľudí a zvierat: Tag mu (prasaťu) pichňe, abi s krvi sťeklo (Vrbie RUŽ); Krú sa dáva do jaťerňíc (Lipt. Hrádok LM); Krv mu ťeše z nosa (Revúca); Kruv se mu cedila (Hnúšťa RS); V lece som mala prsti na nohách celé pootúkané, až mi z ních tékla kru (Bzince p. Jav. NMV); Puscila sa mi krév z nosa (Čataj MOD); Ľem tak krev z ňeho śikala (Dl. Lúka BAR) F. misela maťi kru planú (Mládzovo LUČ) - mala chorú krv; jeden taki bači čista krev už bul (Brezina TRB) - veľmi zakrvavený; zbev ho až do krvi (Lukáčovce HLO) - až mu krv tiekla; krú ho zaľiala (Stožok ZVO, Detva ZVO) - silno krvácal; zbľedou̯ ot strachu, krve bi sa na ňom ňedorezau̯ (Mošovce MAR) - veľmi sa zľakol; tag mi krú udrela do ruki (Pribylina LM) - zmeravela mi ruka; vrie vo mňe krú ako f kotli (Bobrovec LM) - som veľmi nazlostený; piď dakomu krú (Rim. Píla RS) - hnevať niekoho; aš krv zmrzňe f človeku od jedu (Hrlica REV) - veľmi sa nazlostí; bars som búl s krvi ščiakól (Nandraž REV) - vykrvácal som; nebuďem si robiď zlú krv medzi ľuďmí (Revúca) - znepriateľovať si ľudí; to je dzífča samé mléko a kréf (Kuchyňa MAL) - zdravé; z druhoho bi vicahaľi i kreu; Predala bi i kreu (Sobrance) - o lakomých ľuďoch; ten to má uš f krvi (Kuchyňa MAL) - túto vlastnosť zdedil; kreu ňe voda a žili ňe porvaski (Sobrance) - o vášnivom človeku; krú mizernú! (Ležiachov MAR) - zahrešenie 2. pokrvné príbuzenstvo, pokrvný príbuzný: Ti si už z druhé krvi (Španie Pole REV); Ňevesta aľebo žač, to su cudzi ľudže, to ňiňi naša kref (Klokočov ČAD); Zos takej krevi pochadzame (Sobrance)
krv [kr(e)v, krou, krú, kriv] ž 1. červená organická tekutina kolujúca v tele živočíchov: vitaj, draha, kirvi božie (ASL 14. st); krwy spogeny pratele (CA 1638) pokrvní príbuzní; dyewky mesičny odtok krwy trpia (KoB 1666); Amaza walel se w krwy swe silno krvácal; hned se tok krwe zastawil krvácanie (SP 1696); wlasky koper rozhanj sedlu krw w životje (RN 17.-18. st) krvnú usadeninu; geho syn geho čes hlavu tak uderil, že ho hnedky kru welicze zaliala (V. ČEPČÍN 1734) začal krvácať; bech krvi w ťele (GV 1755) krvný obeh; (paholok) krew spusstal (ošípanej) (PONIKY 1793) L. redivius: chrobak, ktery kréw pige (KS 1763) zool kliešť obyčajný Ixodes ricinus: drakowu krew wytiahol (OCh 17. st) farm červenú živicu cudzokrajného stromu Dracaena draco; essentia čerwena, ktera se naziwa sangius cichoriy aneb krw cichoriowa (RTA 17. st) odvar z čakanky F. dal bych s serdce vylíti krou (ASL 1603-04) obetoval by som život; kdybys krwu plakal, neučini (to) (SiN 1678) ani za cenu života; branit do krwy (LACLAVÁ 1718) do dôsledkov; čistj gsme od krwj tweg (Tr 1728) nezavinili sme tvoju smrť; mesic se obraty w krew sčervenie; mzda krwe odmena získaná za život (Le 1730); wtom panu Lehoczky rekl, aby ssiel precž, precžuo on geho krw od neho odbera (MARTIN 1734) prečo ho oberá o zdravie, znepokojuje; (kto by otca preklínal), nech geho krew gest na nem (KB 1757) nech je zodpovedný za jeho smrť; instans wssecko falossne robj, nema any gedneg kruopky krwi a žily sprawodliweg (V. ČEPČÍN 1757) je naskrz nespravodlivý; ga sem ani gedinkeg krapecki krwi za ne newilal (MS 1758) nič som neobetoval; hlas krwi bratra tweho wolala ke mne se zemj (SPr 1783) smrť žiada pomstu; Affrica cor sangvine redindavit: plávala v sve krvi Afrika (LS 18. st) veľa sa tam vraždilo; x. náb (Kristus) krw wilel za nas (PARÍŽOVCE 1564 E) obetoval sa; do kvapky k-i, do ostatnej kropaje k-i úplne, za cenu života: my se do kapky kervi, až do smerti poddawame Jasnosti Cisarskej (V. SLIVNÍK 1773 LP); do ostatny krupege krwe budeme obecne dobre zastawat (PONIKY 1797); vyliatim k-i zaviazaný smrťou: verni k smrti a vylitim krve naši zavazani (sme) Jeji Jasnosti Cisarske (V. ŠARIŠ 1773 LP) 2. pokrvné píbuzenstvo, potomstvo; národná al. iná príslušnosť: czuczym lidem na szwu krew nedagte nabigeth (PARÍŽOVCE 1555 E) na svojich príbuzných; przneni krwe (Le 1730) krvismilstvo; pratelstwj krewnj; pribuznost po krwi (WU 1750); gak bi aňi krv a dcéra jeho ňebila (BR 1785) F. ta psia kru chriplawa (S. ĽUPČA 1631) hrubá nadávka; krew krwy sa dotkla (MK 18. st) rozpútal sa bratovražedný boj; -ný príd 1. k 1: sangvinalis: krwny, k krwi naležity; rejectio sangvinis: krwne wyplúwani chrlenie krvi (KS 1763) L. za neposluch aneb krwne birssagy (NEDEDZA 1680) tresty, pokuty za krvipreliatie; vena: krwny žjla (KS 1763) tepna; mateřnjk gest az pulsownych a krewnjch žjl složeny (ZK 1778) z tepien a žíl; x. bot natržnyk krewne koreny slowe (HL 17. st) nátržník rovný Potentilla erecta; x. farm lapis haematites: Blutstein: krewnj kámen (TT 1745) preparát dusičnanu strieborného, lápis 2. majúci nadbytok krvi: kdy osoby gsu krewne, mesjčny kwet wjce než gednu do mesjce prygde (HT 1760); subst k. m príbuzný: trimiam w zalohu zeme od krewnih (PREŠOV 1696); krwny anebosto blizny (NOROVCE 1767) 3. k 2: L. k. cudzoložník, porušiteľ, sprzňovač krvismilník: incestuosus: porussytel krwny, sprzňowač krwny; cyzoloznjk krwny (KS 1763); k. brat rodný, k-á sestra rodná: wlasny krwny pritele a bratri (SOLOŠNICA 1718); wlastnj krewnj sestry (SO 1785); k. priateľ, tovariš pokrvný príbuzný: stala se zmluwa mezy prytelmy krewnymy (ŽILINA 1697); kteregkolwek bližneg a krewneg pritelkine ditie (NP 17. st); krwný towarissi (BPr 1787); k-é prlateľstvo pokrvné príbuzenstvo: pitam sa teba, (či niet) mezi wami nyeakeho krwneho prlatelstwa (RS 1625); -osť ž 1. pokrvné príbuzenstvo: (prikázanie) krewnost cťiťi prikazuge (CC 1655); krewne prjtelstwj, krewnost (AP 1769); consanguinitas: krewnost (DSL 18. st) 2. med choroba zapríčinená (podľa humorálnej teórie) nadbytkom krvi: polny rutka rozdeluge a wyhany krwnost (MT 17. st)