kronika -y -ník ž.
1. podrobný opis hist. udalostí podľa časového sledu: Nestorova k., stredoveké k-y
2. systematické zachytávanie udalostí a príbehov z istej oblasti; kniha záznamov o nich: obecná, rodinná k.; filmová k. (v časopise);
pren. románová k. román spracúvajúci väčší časový úsek
● → živá k.
kronika [-n-] -ky -ník ž.
kronika [-n-] -ky -ník ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ kniha zaznamenávajúca historické udalosti v časovom slede, letopis: starodávne kroniky; anglosaská, latinská k.; Aj keď Fredegar písal svoju kroniku až okolo roku 660, obdobie Samovej vlády, roky 623 – 658, už percipoval vlastným životom a poznaním. [M. Kučera] □ Anonymova kronika prvé zachované dielo maďarskej historiografie, písané po latinsky; Dalimilova kronika najstaršia česká veršovaná kronika 2. ▶ pravidelné zapisovanie udalostí a príbehov istej oblasti, skupiny ľudí a pod. v časovom slede; pamätná kniha s takýmto zápisom: rodinná, triedna, divadelná, parlamentná, podniková k.; k. mesta, obce; písať, viesť kroniku; Možno si predstaviť aj rozsiahlejší fabulačný základ, než aký predstavuje noticka zo súdnickej kroniky. [D. Slobodník] □ žurn. čierna kronika špeciálna rubrika v periodikách zaznamenávajúca tragické udalosti 3. lit. ▶ literárne dielo zaznamenávajúce dlhšie časové obdobie s viacerými postavami a ich osudmi: románová, filmová k. ◘ fraz. živá kronika kto si veľa pamätá
kronika -y ž. ‹l < g›
1. zápis historických udalostí v časovom slede bez hlbšej spätosti al. vedeckého spracovania: Fredegarova k.
2. pravidelný chronologický zápis udalostí; pamätná kniha s takýmito zápismi: rodinná k.
● to je živá kronika obce človek, ktorý pozná a rád rozpráva príbehy (obyč. malého významu), ktorých je pamätníkom; – obecná k.
3. románová skladba zaberajúca časovo rozsiahle obdobie
kronika podrobný opis historických udalostí podľa časového sledu • letopis: rodinná kronika, rodinný letopis • kniž. anály: písať letopis, anály; obecné anály
kronika, -y, -ník ž. súhrn príbehov, zostavený podľa ich časového poriadku, letopis: Dalimilova, Nestorova k., rodinná k., politická k., románová k., obecná k., písať k-u, k. hovorí, píše o niečom, v k-e sa píše, hovorí; pren. živá k. o človeku, ktorý si veľa pamätá
gronika p. kronika
kronika ž. (gronika) nov. letopis: Jest kroňika z osadňictva opci (Zlatá Baňa PRE) F. našej maťi veďej vejdz aňi kroňika (Kociha RS) - veľa si pamätajú; už máš celé groniki (Brestovany TRN) - zried. máš veľa zapísaného (rozprávania)
kronika [kr-, chr-] ž gr kniha, do ktorej sa pravidelne zapisujú význačnejšie udalosti, letopis: první týden do kroniky zepsal jeden mládenec (ASL 1603-04); rozkazal prynesti knjhy pametne, kronyky (PS 1782); w kronikach frantiskanskich (Le 1730); u spisowateluw kronik (VP 1764); gak chroniky a historje nam oznamugu (SlK 1766-80)