Kriváň -ňa L -ni m.
kriváň -ňa pl. N -ni G -ňov m.
Kriváň -ňa L -ni m. obec na strednom Slovensku v Detvianskom okrese juhovýchodne od Detvy;
Krivánčan -na pl. N -nia m.;
Krivánčanka -ky -niek ž.;
krivánsky -ka -ke príd.
Kriváň -ňa pl. N -ne G -ňov m. geogr. 1. ▶ vrch v západnej časti Vysokých Tatier, jeden z najvyšších vrchov Slovenska: urobiť výstup na K.; na minciach s hodnotou jeden, dva a päť centov je tatranský štít K. 2. ▶ jeden z vrchov Malej Fatry: fatranské Kriváne; na fotografii je jeden z Kriváňov; Malý K. druhý najvyšší vrch Malej Fatry; Veľký K. najvyšší vrch Malej Fatry
kriváň -ňa pl. N -ni G -ňov m. pejor. ▶ chromý, krívajúci človek (obyč. nadávka): ty ma nepoučuj, k. akýsi!
kriváň, -a m. hovor. pejor. nadávka krivému, chromému človeku;
kriváňa, -ne, -ní ž.
kriváň1 m. 1. nôž so zakrivenou čepeľou: Volakedi boli kuvané kriváne, takí kriván mav špic, bradu, ostré, stupku, rúčku a na nej kariku (Šintava ŠAĽ) 2. krivý strom: Pome zoťiať toho kriváňa! (V. Straciny LUČ); kriváň (Dubnica n. Váh. ILA)
kriváň2 m. expr. kto kríva, nerovnomerne dostupuje pri chôdzi: Kam sa henten kriván zas krivútá?! (Bošáca TRČ)
kriváň m expr kto je krivý: P. atpn Michael Kriwan (v Prestavlkoch 1572 U1); x. tpn na Krivani (v Liptove 1788); -ik dem: P. tpn do potoka Krywanyka ( 1616), Krywanjk ( 1667 na Orave MŽ)