kresba -y -sieb ž.
1. (umel.) kreslenie; obraz takto zhotovený: k. uhľom, tušom; detské k-y; k. M. Benku
2. jav, obrazec pripomínajúci kresbu: k. dreva
3. umel., najmä lit. stvárnenie, opis, vykreslenie: výstižná k. postáv;
kresbový príd.;
kresbička -y -čiek ž. zdrob. k 1
kresba -by -sieb ž.
kresba -by -sieb ž. 1. iba sg. (i čím) ▶ obyč. umelecká činnosť, pri ktorej sa tvary znázorňujú čiarami al. bodmi: figurálna, ornamentálna k.; k. tušom, kriedou; venovať sa maliarstvu a kresbe 2. ▶ takto zhotovený obraz: kolorovaná k.; detská k.; satirická k.; kresby na stenách jaskýň; doplniť výklad aj kresbami na tabuli; román s kresbami autora; Anatomické kresby prezrádzajú čoraz analytickejší prístup k modelu a snahu preniknúť k jeho fyzickej podstate. [DF 2000] □ geod., kartogr. kresba cez rám zákres obsahu mapy presahujúci mapový rám 3. ▶ čo pripomína takýto obraz: plátnová k. tkaniny; vták má čierny chrbát s hrdzavožltou kresbou; jednoduchý dizajn nábytku dáva vyniknúť kresbe dreva 4. ▶ umelecké, obyč. literárne stvárnenie, opis, vykreslenie: charakterová k.; V románe sa snúbi zaujímavá psychologická kresba s nenápadným rozvíjaním románového deja. [KŽ 1967] ▷ kresbička -ky -čiek ž. zdrob. k 2: detská k.; Jeho podpis, vlastne kresbičku, ktorou si nakreslil meno v podobe malého smrečka, si uchovávam ako vzácnu pamiatku. [F. Zvarík]
kresba 1. niečo zobrazené čiarami: kresba ceruzou • ilustrácia (kresba súvisiaca s textom): ilustrácia detskej knihy • obrázok (menšia kresba) • perokresba (kresba urobená perom)
2. p. opis1
obrazec plošné schematické znázornenie niečoho • schéma: obrazec, schéma kryštálu • náčrt • náčrtok • nákres • skica (obrazec v základných črtách): prvé náčrt(k)y, nákresy, skice plánu • vzorec (geografický obrazec vyjadrujúci vzťahy): štruktúrne vzorce • kresba (nakreslený obrazec): jednoduché detské kresby • figúra: krasokorčuliar kreslí zložité figúry
obraz 1. umelecky znázornená al. inak zobrazená skutočnosť • portrét: olejový obraz, portrét rodičov; obraz, portrét krajiny, historických udalostí v románe • hovor. plátno (obraz na plátne) • podobizeň (zobrazenie človeka): hľadí na podobizeň detí • kresba (umelecky nakreslený obraz) • maľba (umelecky namaľovaný obraz): výstava kresieb, malieb • podoba: pozerá na svoju podobu v zrkadle • odraz • zrkadlo (verný obraz niečoho): odraz krajiny na hladine; je odrazom, zrkadlom svojho otca • zastar. vyobrazenie
2. vonkajší výzor al. vnútorné vlastnosti niečoho • tvár • tvárnosť: obraz, tvár, tvárnosť krajiny sa mení s ročným obdobím • panoráma • kniž. scenéria (obraz šírej krajiny): večerná scenéria, panoráma Tatier • podoba: zážitky sformoval do hudobnej podoby • ráz • charakter • povaha: ráz, charakter postkomunistickej spoločnosti; povaha choroby je jasná • publ. imidž: zmeniť si imidž
3. zrakový dojem z udalosti • kniž. výjav: na ten obraz, výjav sa nedá zabudnúť • expr.: divadlo • scéna • teáter • cirkus (obraz pútajúci niečím nezvyčajným, komickým a pod.)
4. myšlienkový konštrukt • predstava: urobiť si správny obraz, správnu predstavu o situácii
5. p. metafora
opis1 slovné zachytenie podstatných znakov predmetov al. javov • opísanie • kniž. deskripcia: prednáška bola len suchým opisom, opísaním, deskripciou faktov • charakteristika: výstižná charakteristika • vykreslenie • kresba (umelecký, najmä literárny opis): vykreslenie, kresba postáv, prostredia • portrét (verný opis): vydarený filmový portrét krajiny
výkres kreslením znázornený obraz: technický výkres • kresba (obraz zhotovený kreslením): detské kresby • rys (narysovaný výkres)
kresba, -y, -sieb [vysl. -z-] ž.
1. umelecký výkon pri ktorom sa tvary znázorňujú čiarami: k. uhľom, tužkou, perom, tušom;
2. nakreslený obraz, výkres: detská k., figurálny k., k-y Mikuláša Aleša;
3. zastar. vyučovací predmet, kreslenie: profesor kresba (Al.);
4. drobné literárne dielo: Elenka napísala znamenitú kresbu. (Tim.);
kresbička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.: jemná k.
kresba ž. obrazec v dreve pri jeho vodorovnom reze: Z naših drieu najkrajšie krezbi má dup, oreh a čerešňa (Pukanec LVI)