kredit -u m.
1. kniž. úver;
pren. dôvera: morálny k., mať k.
2. škol. vyčíslená hodnota priznaná študentovi po splnení predpísaných podmienok;
kreditný, kreditový príd.: fin. k-ná → karta; škol. k-ný, k-ový systém založený na hodnotení študentov pomocou kreditov
kredit [-d-] -tu pl. N -ty m.
kredit [-d-] -tu pl. N -ty m. ⟨tal.⟩ 1. fin. ▶ peňažná suma poskytovaná ako pôžička na vymedzený čas za určitú protihodnotu, napr. za úrok, úver; op. debet: žiadať, získať, vyčerpať k.; podpísať dohodu o päťročnom kredite svetová banka poskytuje kredity pre deficitné krajiny 2. ▶ dôveryhodnosť, dôvera, vážnosť osoby al. inštitúcie, firmy: morálny, mravný, osobnostný k.; stratiť, získať (si), zlepšiť si k.; vážne poškodiť k. krajiny; usilovať sa zvýšiť spoločenský k. učiteľského povolania; mať ľudský aj politický k.; Človek bez dobrého kreditu je zrnkom vo vetre, neznamená nič. [H. Zelinová]; Podniky na začiatku privatizácie dosahovali vysoký kredit a porovnateľnú medzinárodnú úroveň. [Pt 1999] 3. ▶ suma peňazí, ktorou si používateľ mobilného telefónu predplatí telefonovanie: minúť, pretelefonovať, dobiť si, obnoviť si k.; dobíjacie karty na doplnenie kreditu 4. škol. ▶ hodnotový bod za splnenie predpísaných podmienok z istého predmetu, kurzu na vysokej škole: úspešní doktorandi musia počas štúdia získať spolu minimálne 180 kreditov; Záleží na samotnom študentovi, či získa dostatočný počet kreditov, aby nebol zo štúdia vylúčený. [Sme 1995] 5. ekon. ▶ (v podvojnom účtovníctve) pravá strana účtu, strana „dal“ 6. ekol., ekon. emisný kredit ▶ právo krajiny vypustiť určité množstvo znečisťujúcich látok do ovzdušia (fungujúce aj ako obchodovateľná položka) 7. ▶ prémia poskytovaná pri splnení stanovených al. dohodnutých podmienok, bonus: za každý nákup v našich internetových obchodoch automaticky získavate kredity v hodnote objednávky; kredity môžu zbierať len zákazníci registrovaní v našom internetovom obchode
kredit -u m. ‹t›
1. účt. označenie pre pravú stranu účtu, stranu dal; peňaž. peňažná suma (úver) či iná hodnota ako pôžička na určitý vymedzený čas za určitú protihodnotu (napr. úrok) (op. debet)
2. hovor. dôvera, vážnosť: stratiť u niekoho k.;
kreditný, kreditový príd.: k. ústav; k-á karta ktorou sa majiteľ preukazuje na dôkaz toho, že jej vydavateľ (peňažný ústav) z účtu majiteľa uhradí pohľadávky tretích osôb
dôvera náklonnosť veriť • viera: stratiť dôveru, vieru k niekomu, v niekoho • kniž. kredit: morálny kredit
kredit 1. p. úver 2. p. dôvera, viera 1
úver spôsob výmeny tovaru, pri ktorom sa nevyžaduje platenie v hotovosti ihneď: predávať na úver, zastaviť niekomu úver • hovor. dlh: kúpiť na dlh • kniž. kredit: dostať v banke kredit • subšt. borg: piť na borg
viera 1. pevné presvedčenie o jestvovaní, správnosti, pravdivosti niečoho: viera v Boha, v budúcnosť, stratiť vieru • dôvera (náklonnosť veriť): dôvera k rodičom • kniž. kredit: morálny kredit
2. náboženské presvedčenie: kresťanská viera • vyznanie: sloboda vyznania • vierovyznanie: židovské vierovyznanie • náboženstvo: K akému náboženstvu sa hlásite? • kniž. konfesia
p. aj dôvera
kredit, -u m. úver: mať k., získať k., strácať k.;
pren. dôvera: morálny k.; My spisovatelia máme kredit v národe. (Jes.);
kreditný príd.: peňaž. šekový k. účet, k-é úroky
kredit m lat 1. dôvera: skrze to by se rozdjlný kredyt w cyzozemstwu zpusobil (HRK 1773); hňeď si rozhlásila, že bol dlžňikom, prez čo on straťil kredit, wsseci sa o swé dopomínali (DS 1795) 2. úver, pôžička: credit otsilam s podekovanim (ČADCA 1744); nemel creditu v bankove (ASL 1780) L. dať, vziať na k. požičať: sedemsto zlatych od rodiczuw mogich na credit wzal (PREŠOV 1666); kteremu na kredit mohli dat, dobre rozwaziti meli (JELŠAVA 1738) F. credit zemrel, borg nežige, kdo nema penes, nech nepige (ZL 18. st)