Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj hssj subst

kredit -u m.

1. kniž. úver;

pren. dôvera: morálny k., mať k.

2. škol. vyčíslená hodnota priznaná študentovi po splnení predpísaných podmienok;

kreditný, kreditový príd.: fin. k-ná → karta; škol. k-ný, k-ový systém založený na hodnotení študentov pomocou kreditov

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kredit ‑u m.; kreditný, kreditový

kredit [-d-] -tu pl. N -ty m.

kredit [-d-] -tu pl. N -ty m. ⟨tal.⟩ 1. fin. ▶ peňažná suma poskytovaná ako pôžička na vymedzený čas za určitú protihodnotu, napr. za úrok, úver; op. debet: žiadať, získať, vyčerpať k.; podpísať dohodu o päťročnom kredite svetová banka poskytuje kredity pre deficitné krajiny
2.dôveryhodnosť, dôvera, vážnosť osoby al. inštitúcie, firmy: morálny, mravný, osobnostný k.; stratiť, získať (si), zlepšiť si k.; vážne poškodiť k. krajiny; usilovať sa zvýšiť spoločenský k. učiteľského povolania; mať ľudský aj politický k.; Človek bez dobrého kreditu je zrnkom vo vetre, neznamená nič. [H. Zelinová]; Podniky na začiatku privatizácie dosahovali vysoký kredit a porovnateľnú medzinárodnú úroveň. [Pt 1999]
3. ▶ suma peňazí, ktorou si používateľ mobilného telefónu predplatí telefonovanie: minúť, pretelefonovať, dobiť si, obnoviť si k.; dobíjacie karty na doplnenie kreditu
4. škol.hodnotový bod za splnenie predpísaných podmienok z istého predmetu, kurzu na vysokej škole: úspešní doktorandi musia počas štúdia získať spolu minimálne 180 kreditov; Záleží na samotnom študentovi, či získa dostatočný počet kreditov, aby nebol zo štúdia vylúčený. [Sme 1995]
5. ekon. ▶ (v podvojnom účtovníctve) pravá strana účtu, strana „dal“
6. ekol., ekon. emisný kredit ▶ právo krajiny vypustiť určité množstvo znečisťujúcich látok do ovzdušia (fungujúce aj ako obchodovateľná položka)
7. ▶ prémia poskytovaná pri splnení stanovených al. dohodnutých podmienok, bonus: za každý nákup v našich internetových obchodoch automaticky získavate kredity v hodnote objednávky; kredity môžu zbierať len zákazníci registrovaní v našom internetovom obchode

-it/78664±346 1.74: substantíva m. neživ. N+A sg. 69090→69223
+168
−175
pocit/41536 deficit/3479 cit/3199 súcit/2397 limit/2061 zošit/1422 summit/1154 svit/1042 Svit/1024 audit/880
+16
−19
hit/828 kredit/813 Detroit/723 (156/8665)

kredit -u m. ‹t›

1. účt. označenie pre pravú stranu účtu, stranu dal; peňaž. peňažná suma (úver) či iná hodnota ako pôžička na určitý vymedzený čas za určitú protihodnotu (napr. úrok) (op. debet)

2. hovor. dôvera, vážnosť: stratiť u niekoho k.;

kreditný, kreditový príd.: k. ústav; k-á karta ktorou sa majiteľ preukazuje na dôkaz toho, že jej vydavateľ (peňažný ústav) z účtu majiteľa uhradí pohľadávky tretích osôb

dôvera náklonnosť veriť • viera: stratiť dôveru, vieru k niekomu, v niekohokniž. kredit: morálny kredit


kredit 1. p. úver 2. p. dôvera, viera 1


úver spôsob výmeny tovaru, pri ktorom sa nevyžaduje platenie v hotovosti ihneď: predávať na úver, zastaviť niekomu úverhovor. dlh: kúpiť na dlhkniž. kredit: dostať v banke kreditsubšt. borg: piť na borg


viera 1. pevné presvedčenie o jestvovaní, správnosti, pravdivosti niečoho: viera v Boha, v budúcnosť, stratiť vierudôvera (náklonnosť veriť): dôvera k rodičomkniž. kredit: morálny kredit

2. náboženské presvedčenie: kresťanská vieravyznanie: sloboda vyznaniavierovyznanie: židovské vierovyznanienáboženstvo: K akému náboženstvu sa hlásite?kniž. konfesia

p. aj dôvera

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kredit, -u m. úver: mať k., získať k., strácať k.;

pren. dôvera: morálny k.; My spisovatelia máme kredit v národe. (Jes.);

kreditný príd.: peňaž. šekový k. účet, k-é úroky

kredit m lat
1. dôvera: skrze to by se rozdjlný kredyt w cyzozemstwu zpusobil (HRK 1773); hňeď si rozhlásila, že bol dlžňikom, prez čo on straťil kredit, wsseci sa o swé dopomínali (DS 1795)
2. úver, pôžička: credit otsilam s podekovanim (ČADCA 1744); nemel creditu v bankove (ASL 1780)
L. dať, vziať na k. požičať: sedemsto zlatych od rodiczuw mogich na credit wzal (PREŠOV 1666); kteremu na kredit mohli dat, dobre rozwaziti meli (JELŠAVA 1738)
F. credit zemrel, borg nežige, kdo nema penes, nech nepige (ZL 18. st)

Kredit Kredit kréďíť kréďíť
kredit
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) kredit
G (bez) kreditu
D (ku) kreditu
A (vidím) kredit
L (o) kredite
I (s) kreditom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) kredity
G (bez) kreditov
D (ku) kreditom
A (vidím) kredity
L (o) kreditoch
I (s) kreditmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

kreditov, diplomov a kvalifikácií crédits, des diplômes et des qualifications
kredity by mali využívať najmä crédits devraient bénéficier notamment

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu