krížny príd. idúci krížom, križujúci sa; priečny: k-a chodba; k-e cesty rázcestie (poľných ciest)
krížny -na -ne príd.
krížny -na -ne príd. ▶ smerujúci, idúci naprieč, krížom cez niečo, križujúci sa, pretínajúci sa: krížne toky; krížna chodba; krížna prihrávka; krížna strela na bránku; päťloďový kostol s krížnou loďou; Zvrtol sa a krížnou ulicou sa pustil smerom ku škole. [R. Dobiáš] ◘ fraz. krížne cesty miesto (často vzdialenejšie od určitého sídla), kde sa križujú al. rozchádzajú cesty a ktorému sa prisudzoval magický obradový význam (podľa ľudových povier miesto pôsobenia nadprirodzených síl, bosoriek, duchov)
Krížny Vrch -neho Vrchu L -nom Vrchu m. časť mesta Levice;
Krížnovršan, Vršan -na pl. N -nia m.;
Krížnovršianka, Vršianka -ky -nok ž.;
krížnovršiansky, vršiansky -ka -ke príd.
krížny p. priečny 2
priečny 1. ktorý kladie odpor, vzdoruje, nesúhlasí; ktorý takýmto spôsobom vyvoláva hádky, škriepky; svedčiaci o tom • vzdorovitý • vzdorný: priečne, vzdorovité, vzdorné dieťa; priečne, vzdorovité, vzdorné slovo • spurný: spurné zviera, spurný duch • škriepny • zried. škrieplivý • škriepivý: priečna, škriepna povaha • zastar. priekorný: priekorná žena
2. idúci, ležiaci naprieč, krížom • krížny: priečne, krížne hrady; priečna, krížna stena • kolmý (o reze vedenom kolmo) • šikmý • uhlopriečny • diagonálny (idúci šikmo naprieč, po uhlopriečke)
krížny1 príd. idúci krížom, pretínajúci sa: ľud. k-e cesty rázcestie; zastar.: k-a stanica (Tim.) železničná križovatka; stav. k-a loď chrámu priečna
krížny2 príd.: ľud. zastar. k. jarmok (Tim.) konaný v septembri
krížny príd. (križní) 1. csl idúci krížom, križujúci sa: krížnie cesti (Betliar ROŽ); križné cesti (Návojovce TOP); križne drahi (Kokšov-Bakša KOŠ); krížna hrada (St. Turá NMV); krížne drevo (Šurany NZ); krížna kramla (Antol BŠ); krížná štanglička (Vaďovce MYJ); krížna brázda (Dubová MOD) 2. súvisiaci so sviatkom sv. Kríža (14. septembra): F Šuranoh bívav najlepší krížní jarmek, šeckého bolo (Šurany NZ) 3. majúci podobu štvorca: Opáč, či je ten ručňík križní, kebi ňebou̯, ňevezňi ho, ňemohla bi si ho nosiťi na hlave (Návojovce TOP); krížni obrus (Nitra) 4. nehodiaci sa k sebe (napr. farbou, výškou, krokom): Kúpiu̯ iba takie krížne voli (Hor. Lehota DK); krížne voli (Bošáca TRČ)
krížny príd 1. idúci krížom; pretínajúci sa, prekrížený: na hyntow dal dwa kryzne pasy (SOBLAHOV 1651); k oprate prissila se otaž križna (TRENČÍN 1725); puto križne (M. KAMEŇ 1774) L. k-a cesta, k-e- cesty rázcestie, križovatka ciest: rubaly sme na kryznych czestach drwa (RAKOĽUBY 1575); na križne czesty wiwiedla chlapcza (KRUPINA 1739); lastowičku zakopag na križnu cestu (RG 18. st); x. ban kryžnymy štolnamy lezjcymi starymi (BOCA 1727 GB) priečnymi; x. geogr ssirokost, ktera spolu y zwyssenj póla gest od horizona, ukazugu obruče križne (KrP 1760) rovnobežky 2. označený krížom: wje o kryžnom kameny, že gest na chotary (TURIEC 1616)