kráska -y -sok ž. krásavica: pyšná k.
kráska -ky -sok ž.
kráska -ky -sok ž. ▶ veľmi pekná, krásna žena al. dievčina; syn. krásavica: tmavovlasá, opálená k.; exotická k.; obletovaná, očarujúca, neodolateľná, zvodná k.; k. triedy; Rozhodca na čele, obsypaný rojom krások ako čerešňa čmeľmi, zadŕhavo rozpráva o Jáve. [J. Blažková]; Aj pozornosť vojakov sa na okamih sústredila na prichádzajúcu krásku. [A. Baláž]
krásavica pekná, krásna žena • kráska: zvodná, pyšná krásavica, kráska • hovor.: fešanda • štramanda • poet. krásota (Figuli) • expr. krásotinka (Urbánek) • parádnica (nápadne upravená žena)
kráska p. krásavica
kráska, -y, -sok ž. krásavica: Nepomúti i tebe druhá kráska hlavu? (Vans.)
kráska ž. 1. rastlina, ktorej drobný kvietok má biele okvetné lístky okolo žltého stredu, bot. sedmokráska obyčajná (Bellis perennis): kráska (Zariečie PCH) 2. nov. obyč. mn. č. biele zemiaky podlhovastého tvaru: Tote bandurki, co jich kraski volaju, su tiranski dobre na jedzeňe (Orkucany SAB)
kráska ž 1. bot sedmokráska obyčajná Bellis perennis: wezmi čerwene krasky (HT 1760) 2. poľ zool krakľa belasá Coracius garrulus: garrula: kraska, lesnj kawka (KrN 1795)