krása -y krás ž.
1. vlastnosť niečoho (veľmi) pekného, krásneho, op. škaredosť: telesná k., k. kvetu, melódie, k. ducha, vynikať k-ou, obdivovať k-u
2. obyč. mn. čo je pekné, krásne: prírodné k-y, k-y Slovenska
krása -sy krás ž.
krása -sy krás ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, čo sa ľudskými zmyslami al. intelektom vníma ako veľmi pekné, čo príjemne pôsobí na zmysly a city človeka, nádhera, pôvab; najvyššia kladná estetická hodnota; op. škaredosť: fyzická, duševná, prirodzená k.; opojná, podmanivá, večná k.; jednoduchá, nevtieravá, skrytá k.; k. umeleckých diel, architektonických skvostov; farebná k. kvetov; žiarivá dievčenská k.; nestarnúca k. ženy; vychutnávať si krásu prírody; vynikať krásou; oslniť niekoho krásou; vyrásť, dozrieť do krásy; ukázať sa v celej, plnej kráse ↗ i fraz.; to je k.!, aká, koľká k.!; A predsa bolo v našom vzťahu more krásy, i keď to nik nepochopí. [H. Zelinová]; Zvedavosť kráse škodí a ty chceš byť krásny chlapec, či nie? [M. Krno]; Keď ma vyhodí, tak vyhodí, mne z krásy neubudne. [M. Komorová]; Chráňte a rozvíjajte si svoju vnútornú krásu - dobrotu. [P. Hudák] □ súťaž krásy súťaž o najkrajšie dievča; salón krásy miesto na ošetrovanie a úpravu pleti a vlasov 2. obyč. pl. krásy ▶ niečo ľudskými zmyslami al. intelektom vnímané ako veľmi pekné, príjemne pôsobiace na zmysly a city človeka: objavovať krásy kraja; cestovať za prírodnými krásami a historickými pamiatkami ◘ fraz. chyba/chybička krásy drobný nedostatok, ktorý môže pokaziť celkový dojem z niečoho; často iron. to mu na kráse nepridalo v situácii, keď niekto pre určitú vec al. okolnosť vyzerá horšie; často iron. ukázať sa v celej/plnej kráse ukázať aj svoje negatívne vlastnosti
krása vlastnosť toho, čo je pekné, krásne: ženská krása • poet.: krásota • peknota: dcéra krásoty (Sládkovič) • nádhera (nezvyčajná krása): nádhera prírody • veľkoleposť: veľkoleposť chrámu • malebnosť: malebnosť krajiny • roztomilosť • ladnosť: ladnosť tvarov • pôvab • pôvabnosť: pôvab dievčaťa: pôvabnosť dedinských domčekov • príťažlivosť • kniž.: úchvatnosť • velebnosť: úchvatnosť obrazu, velebnosť hôr • šumnosť • driečnosť • kniž.: vzhľadnosť • čarokrásnosť
krása, -y, krás ž. súlad tvarov, farieb, zvukov al. súlad myšlienok a umeleckej formy ich podania príjemne pôsobiaci na zmysly a city človeka: k. prírody, k. človeka, spevu, melódie, obdivovať k-u kvetov, k. myšlienky, štýlu, románu, drámy; krásy Slovenska krásne miesta al. pamiatky výtvarného umenia na Slovensku; To je krása! Aká krása! Koľká (to) krása! zvolanie pri videní peknej veci
krása ž. 1. strsl, zsl, spiš súlad pozitívnych vlastností príjemne pôsobiacich na človeka, čo je pekné: Jaj, čeláh_e veľká krása! (Čelovce MK); To vám je krása! (Rochovce ROŽ) F. to je krasa kuň! (Studenec LVO) - veľmi pekný; ňebolo jéj tam, keť pambo krásu rozdával (Bošáca TRČ) - nie je pekná 2. v dvojslovných názvoch rastlín: svecká krása (V. Straciny LUČ) - gladiola, bot. mečík (Gladiolus); panská krása (Čelovce MK) - popínavá rastlina s voňavým hroznovitým kvetenstvom, bot. hrachor popínavý (Lathyrus clymenum)
krása ž 1. vlastnosť niekoho al. niečoho krásneho, (op. ošklivosť): ne pro krasu, ta do cžasu (BAg 1585); weno a krasa fragjruw wzbuzugj (KoB 1666); ženska krasa (MS 1758); krása reči (KS 1763) 2. svadba, svadobná hostina: na svadbu anebo na krasu dczerky přigiti nemohl (LACLAVÁ 1582 E); Czurenowey czery na gey krasu darowaly 4 lakty doplkytaiki (BOCA 1589); dal Dore 4 f y widal gj za muz a krasu gj vcinil (SLIAČE 1611); mu krasu a wesely swadebne raczila swu pritomnosty ozdobity (MALŽENICE 1622); -očka [-ečka] dem k 1: formula: krasečka (KS 1763)