krádež -e ž. neoprávnené privlastnenie si cudzieho majetku: k. cenností, materiálu, dopustiť sa k-e
krádež -že -ží ž.
krádež -že -ží ž. ▶ neoprávnené privlastnenie si cudzej veci, cudzieho majetku: drobné, vreckové krádeže; k. šperkov, motorových vozidiel, osobných dokumentov, umeleckých predmetov; k. vlámaním; vyšetrovanie, objasňovanie krádeže; spáchať trestný čin krádeže; obviniť, podozrievať niekoho z krádeže; prichytiť, pristihnúť niekoho pri krádeži; stať sa obeťou krádeže
krádež neoprávnené privlastnenie si cudzieho majetku: dopustiť sa krádeže • lúpež (násilné odňatie cudzej veci): trestný čin lúpeže • kniž. lup (Jesenský) • oslab. odcudzenie • zlodejstvo • hovor. expr. zlodejčina • rozkrádanie: rozmohla sa zlodejčina • svätokrádež (krádež al. znesvätenie posvätnej veci) • hovor. expr. zbojstvo: jeho nečestný postup možno pokladať za zbojstvo
zbojstvo 1. prepadávanie a násilné branie: žiť zo zbojstva • lúpež: dopustiť sa lúpeže • zastar. zboj: chodiť po zboji • lupičstvo • banditizmus • banditstvo • zastar. lúpežníctvo • pirátstvo • zlodejstvo • hovor. expr. zlodejčina: rozmohla sa zlodejčina • krádež
2. p. samopaš
krádež, -e ž. neoprávnené privlastnenie si cudzieho majetku: k. peňazí, spáchať k., upodozrievať niekoho z k-e
krádež ž. strsl, zsl neoprávnené prisvojenie si cudzieho majetku: Dopadľi ho pri kráďeži (Slov. Pravno MAR); Už búl zatvorení skrs krádeš (Rochovce ROŽ); A volakedi mosel hlásnik chodzid aj z lampášon za humni, lebo boli krádeže (Ružindol TRN)
krádež ž/m 1. neoprávnené privlastnenie si cudzej veci: v kostele se kradess stal (BOJANOVICE 1539); neyaku kmdez vcziniti (ŽILINA 1554); gestli by se cechowny mistr dopustil kradeže (CA 1675); Daniel Czuzy mnohonasobnau kradež dobrowolne wiznal (BOCA 1773) 2. ukradnutá vec: ktoz swuoy kradez nayde (ŽK 1473); kluč od kameničky wzal a takowu kradež tam donassal (KRUPINA 1741); (lev) naplnil ležysko swé s krádežú (KB 1757) korisťou 3. náchylnosť, sklon na kradnutie: furacitas: kradež, prirozenost zlodegská (KS 1763); -ný, -ský príd zlodejský: L. kupi kradezskey; kradezsky mord lúpežná vražda (ŽK 1473); furax: kradliwy, kradežny; furtificus: krádežny, k krádeži nachylny (KS 1763); -ne prísl: čarodegnice žadneho chleba z wassy domniwaleg wečere kradežne neberu (DuH 1726); (:čert:) cťenj Bohu podlužné krádežňe na seba prenášagícý (BN 1790); po k-e prísl výraz: furaciter: po zlodegsky, krádežňe, po krádežňe (KS 1763); -stvo [-o, -í] s krádež, kradnutie, zlodejstvo: ne w kradestwi mame mlčeti (TC 1631); žadost k penazom pričinu biwa kradestwa (MS 1758); pripomenuta pokuta nagde mista pri tich negmenssich kradestwich (VoP 1760); grassatio: rabowánj, kradežstwo (KS 1763); mnohe lupestwi, kradestwj, zbogstwj pachal (Káz 18. st)