kostol -a m. budova na (kresť.) bohoslužby, chrám: barokový k., chodiť do k-a
● ticho ako v k-e celkom; expr. → naučím ťa po k-e hvízdať;
kostolný príd.: k-á veža
● to nie je s k-ým poriadkom, riadom to nie je v poriadku; chudobný ako k-á myš celkom;
kostolík -a m. zdrob.
kostolík -ka pl. N -ky m. zdrob.
kostol -la pl. N -ly m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ cirkevná (kultová) stavba rôzneho vzhľadu, vnútorného usporiadania i výzdoby, v ktorej sa konajú kresťanské bohoslužby, chrám: farský, kláštorný k.; (rímsko)katolícky, evanjelický k.; jezuitský, dominikánsky k.; gotický, barokový k.; jednoloďový k.; veža, oltár kostola; posviacka, vysvätenie Kostola svätého Štefana; chodiť do kostola ↗ i lexikalizované spojenie; kázať v kostole; spoločne spievať a modliť sa v kostole; sobášiť sa v kostole uzavrieť právoplatný cirkevný sobáš; k. je plný ľudí; O polnoci som šiel do kostola na polnočnú omšu. [L. Ťažký]; Teraz musím ísť variť nedeľný obed, lebo žena je v kostole. [I. Kadlečík] □ chodiť do kostola byť veriacim, zúčastňovať sa (pravidelne) na bohoslužbách 2. hovor. ▶ bohoslužobné obrady v chráme: k. sa začína o desiatej; k. nebude, pán farár ochorel; Po kostole sa Dugovci zastavili u Kožíkov. [Z. Zguriška] ◘ fraz. je tu [ticho] ako v kostole vládne tu ničím nerušený pokoj, je tu veľmi ticho; roboty ako na kostole veľké množstvo práce; uctiť si niekoho ako psa v kostole vyhnať niekoho; expr. ja ťa naučím po kostole hvízdať! naučím ťa poriadku, disciplíne, naučím ťa správať sa al. konať ako treba, ako sa patrí ◘ parem. žart. buď Bohu chvála: kostol zhorel a krčma zostala ▷ kostolík -ka pl. N -ky m. zdrob.: románsky k.; drevené kostolíky □ Modrý kostolík secesný Kostol sv. Alžbety v Bratislave nezvyčajný modrou farbou omietky, modrou mozaikou a modroglazovanou strechou; kostolíček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr.: Hodiny na dedinskom kostolíčku odbili štvrť. [J. Johanides]; kostolisko -ka -lísk s., v sg. i m. zvel.: to je ale k.!
kostol, -a, 6. p. -e, mn. č. -y m. budova, v ktorej sa odbavujú bohoslužby, chrám: gotický, barokový, katolícky, evanjelický k.; ísť, chodiť do k-a na bohoslužby
● ticho ako v k-e veľmi, celkom; žart. ja ťa naučím po kostole hvízdať naučím ťa poriadku;
kostolný príd.: k-á veža, k-é hodiny na kostole; k-é rúcha používané v kostole a pri bohoslužbách
● hovor. to nie je s k-ým riadom, poriadkom čosi nie je v poriadku; chudobný ako k-á myš veľmi, celkom;
kostolík, -a m. zdrob.;
kostolíček, -čka m. zdrob. expr.
kostielek p. kostolík
kostolík i kostolok m. (kosťieľek) 1. csl expr. kostol: S tích smrekuof postaviľi Tvrdošaňá kostoľík (Tvrdošín TRS); Tod náš kostelíg má aj malú túrnišku (Kameňany REV); Hore doleva je kostelík a pravo jaskina (Skala TRČ); Póš se mnú do kosťieľka (Čičmany ŽIL); Do koscelka idu (Fintice PRE) 2. or, šar kaplnka: Viďeu̯ hu viedz ráz na obraze, čo je na zamku f kostoľíku (Or. Podzámok DK); V našim valaľe mame koscel i dva kosceľiki (Tuhrina PRE) 3. abov plastické znázornenie betlehemu, jasličky: Na druhi dzeň chodzeľi jesľičkare a nośeľi zo sobu koscelok (Rankovce KOŠ); kostolíček m. zdrob. expr. k l: Dakedi sa naplačem f kostoľíčku (Lokca NÁM)
kostolok p. kostolík