korintský príd. ku Korint (v starom Grécku): k. stĺp vysoký a štíhly s bohato zdobenou hlavicou
korintský -ká -ké príd.
korintský -ká -ké príd. ▶ súvisiaci s Korintom, s Korinťanmi: k. vládca; korintské vázy □ archit. korintský sloh, štýl architektonický štýl charakterizovaný štíhlosťou, výškou stĺpov a dekoratívnosťou hlavíc; korintský stĺp stĺp s hlavicou bohato zdobenou rastlinnými motívmi; geogr. Korintský záliv záliv v Iónskom mori; Korintský prieplav kanál spájajúci Korintský záliv s Egejským morom
korintský príd. ‹VM› vzťahujúci sa na starogréc. mesto Korint: archit. k. sloh (v 5. – 4. stor. pred n. l.) najmladší z troch gréc. architektonických slohov, ktorého charakteristické znaky sú štíhlosť a výška stĺpov a dekoratívnosť hlavíc: k. stĺp; k-á hlavica
korintský príd. pochádzajúci z Korintu v Grécku; archit. k. stĺp s bohato zdobenou hlavicou; k-é hrozno