koordinácia -ie ž. koordinovanie: k. úloh, k. pohybov;
koordinačný príd.: k. výbor;
koordinatívny príd.: gram. k. syntagmatický vzťah vzťah medzi rovnocennými vetnými členmi al. vetami
koordinácia [-d-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
koordinácia [-d-] -ie ž. ⟨lat.⟩ 1. (i medzi kým, medzi čím; s kým, s čím; pri čom; v čom) ▶ uvádzanie do súladu vzájomne súvisiacich činností, zložiek a pod.; zlaďovanie, zladenie, harmonizácia: dobrá, nedostatočná k. činnosti; vzájomná spolupráca a k. aktivít; k. s európskymi inštitúciami; k. v poskytovaní informácií; k. pri ochrane utajovaných skutočností; časová k. stavebných prác; zlepšiť koordináciu medzi jednotlivými rezortmi; byť poverený koordináciou ďalších krokov 2. lek., psych. ▶ harmonický súlad pohybov a funkcií orgánov: motorická, svalová k.; k. pohybov; poruchy koordinácie chôdze 3. lingv. ▶ vzťah medzi rovnocennými vetnými členmi al. vetami s rovnakou vetnou platnosťou, priraďovací vzťah, priraďovanie; op. subordinácia, podraďovací vzťah, podraďovanie: vzťah koordinácie ▷ v koordinácii s predl. s I ▶ vyjadruje zladenie, harmonizáciu s niekým, s niečím; syn. v súlade: postupovať v koordinácii s ostatnými členskými štátmi EÚ
koordinácia -ie ž. ‹l›
1. uvádzanie al. uvedenie (nejakých zložiek) do súladu, koordinovanie: k. úloh; lek., psych. harmonický súlad pohybov a funkcií orgánov: svalová, nervová k.; filoz. principiálna k. názor hlásajúci úplnú závislosť medzi vnímateľom (ja) a vnímaným objektom (prostredím); eltech. k. izolácie
2. lingv. vetnovýznamový vzťah medzi vetnými členmi al. gramaticky rovnocennými vetami v tej istej syntaktickej platnosti, priraďovanie (op. subordinácia); zlučovací vzťah medzi členmi zložených slov;
koordinačný príd.: k-é spojenie; fyz. k-á väzba pri ktorej sú dva atómy spolu viazané elektrónovým párom; k-é číslo; k-é zlúčeniny komplexné; k-á chémia zaoberajúca sa koordinačnými zlúčeninami; k-á teória náuka o valencii prvkov; – lingv. k-é zloženiny;
koordinačne prísl.: chem. k. konvalentná väzba, v ktorej elektróny na vytvorenie elektrónového páru poskytol len jeden zo zúčastnených atómov
koordinácia, -ie ž. harmonická spolupráca, zladenie práce: k. dopravy;
koordinačný príd.: k. výbor, k-á schopnosť (pohybov u človeka), k-é centrum