konvent -u m.
1. zhromaždenie členov ev. cirk. zboru: seniorálny, generálny k.
2. kláštor;
konventný príd.
konventný -ná -né príd.
konventný -ná -né príd. cirk. ▶ (v rímskokatolíckej cirkvi) vzťahujúci sa na konvent; súvisiaci s konventom: k. kláštor; k. kostol; konventné omše; ku kostolu je pristavaná konventná budova z prelomu 14. a 15. storočia
konvent -u m. ‹l›
1. cirk. (v niektorých evanjelických cirkvách) zhromaždenie presbyterov a duchovných na riešenie cirkevných záležitostí určitého správneho celku; (v rímskokatolíckej cirkvi) zhromaždenie mníchov jedného kláštora; budova, v ktorej sa tieto zhromaždenia konajú
2. hist. Národný k. (v rokoch 1792 – 95) najvyšší zákonodarný a výkonný orgán Franc. revolúcie;
konventný príd.: k-á budova; cirk. k-á omša spoločná omša v katedrálnych, kolegiálnych a kláštorných kostoloch s povinnou účasťou členov kapitúl al. konventov
konvent, -u m.
1. cirk. zhromaždenie oprávnených členov ev. cirkevného sboru, ktoré rozhoduje o sborových otázkach: sborový, seniorálny, dištriktuálny, generálny k.;
2. cirk. spoločenstvo mníchov v kláštore: františkánsky k.; turčiansky k. k. jezuitov v Kláštore pod Znievom;
3. hist. Národný k. francúzske revolučné národné zhromaždenie v r. 1792-95;
konventný, zastar. i konventuálny príd.: k-á zápisnica (Mráz); k-a výročná zpráva (Mráz)