kontrast -u m.
1. úplná odlišnosť, protiklad, opak: farebný k., k. medzi ideálnym a reálnym
2. pomer najhlbšieho tieňa a najvyššieho jasu na fot. snímke, obrazovke ap.: zvýšiť k.
□ byť v k-e kontrastovať;
kontrastný príd.: k-á látka na dosiahnutie kontrastu (pri röntgenovaní);
kontrastne prísl.;
kontrastnosť -i ž.
kontrast -tu pl. N -ty I -tmi/-tami m.
kontrast -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨tal.⟩ 1. (i medzi čím; s čím; k/voči čomu) ▶ výrazná odlišnosť, rozdielnosť znakov, vlastností (osôb, vecí, javov) pôsobiaca protikladne, nápadný rozdiel: krikľavý k.; sociálne kontrasty krajiny; farebný k., k. farieb; k. svetla a tmy; k. medzi sľubmi a činmi; doba plná kontrastov; drevo ako k. k drsnému povrchu kameňa; k. bielych zasnežených vrcholkov hôr s modrou oblohou; využívať k. dobra a zla; stierať kontrasty; Mestská, urbanizovaná, rýchlo rastúca krajina tvorí priamo kontrast voči prírodnej krajine. [Tatry 1980] □ byť v kontraste s niečím kontrastovať 2. elkom. ▶ vzťah medzi jasom susediacich plôch al. po sebe nasledujúcich svetelných vnemov (pomer rozdielu jasov k väčšiemu jasu); protiklad najväčších svetiel a tieňov: televízny obraz s dobrými farbami a ostrými kontrastmi; nastaviť, regulovať k. na obrazovke
kontrast -u m. ‹t› úplná nepodobnosť, odlišnosť vlastnosti, opak, protiklad: opt. k. jasu, farby; fot. vzťah medzi jasom dvoch plôch al. za sebou nasledujúcich svetelných vnemov; oznam. tech. k. televízneho obrazu; psych. súčasný k. zmena vo farbe vyvolaná jej blízkosťou k inej farbe; následný k. v podstate negatívny paobraz;
kontrastnosť -ti ž.: k. farieb
kontrast úplná nepodobnosť, odlišnosť vlastností • protiklad: povahový kontrast, protiklad • opak: opak pravdy je lož • protikladnosť • protichodnosť: protikladnosť, protichodnosť záujmov • zastar. protiva (Letz) • pren. protipól: je protipólom svojho brata
p. aj protirečenie
opak 1. spodná časť látky al. iných plochých predmetov, opačná strana • rub (op. líce): opak, rub mince
2. čo má v porovnaní s niečím opačné vlastnosti • protiklad: je opakom, protikladom poslušnosti • kontrast • pren.: protipól • antipól: syn je kontrastom, protipólom svojho otca • zastar. zried. protiva
p. aj kontrast
protirečenie protichodné tvrdenie; čo sa vzájomne vylučuje • kontradikcia: v jeho výpovedi je plno protirečení, kontradikcií • antagonizmus (nezmieriteľné protirečenie) • rozpor • nezhoda • nesúlad • nezrovnalosť: rozpory, nezhody, nezrovnalosti medzi slovami a činmi • protiklad (hlboké protirečenie) • kontrast (úplný protiklad): protiklad, kontrast medzi reálnym a ideálnym • paradox (protizmyselné tvrdenie): povedať paradox • odb. antinómia
kontrast, -u m. protiklad: farebný, svetelný k., veľký k., byť v k-e s niečím, k. svetla a tmy; k. medzi blahobytom a núdzou (Vans.);
kontrastný príd.: k-é farby;
kontrastne prísl.: pôsobiť k.