konštrukcia -ie ž. ‹l›
1. odb. vypracovanie plánu, navrhovanie konkrétnych technických riešení na zostrojenie stroja, prístroja, zariadenia, stavby a pod., konštruovanie 1; takto vzniknutá schéma, konštrukčný výkres
2. odb. zostavovanie, zostavenie jednotlivých častí do celku podľa plánu, návrhu, výpočtu a pod., konštruovanie 2, montáž; útvar takto vzniknutý: stavebná k. nosná časť (kostra) stavby
3. mat. postup zostrojovania geometrických útvarov: k. trojuholníka
4. stavba tela, telesná sústava, telesný stav, konštitúcia 3
5. lingv. spôsob spojenia aspoň dvoch slov syntaktickým vzťahom; útvar takto vzniknutý: infinitívna, polovetná, prechodníková, participiálna k.
6. zried. neopodstatnený, nepodložený názor, tvrdenie, výmysel;
konštrukčný príd.: k. materiál; k. systém montovaných budov; k-é oddelenie, k-á kancelária; k. inžinier;
konštrukčne prísl.