kompetencia -ie ž. okruh pôsobnosti, právomoc: k. ministerstva, patriť do niečej k-ie, vymykať sa z k-ie;
kompetenčný príd.: k-é spory; k-é zákony rozdeľujúce kompetencie medzi centrálnymi orgánmi
kompetencia [-t-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
kompetencia [-t-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. (i na čo) ▶ rozsah pôsobnosti, oprávnenie niečo vykonávať, právomoc: ústavné, prezidentské kompetencie; kompetencie na výkon danej profesie; presúvať väčšie kompetencie na samosprávu; jasne vymedziť nové kompetencie; prevziať kompetencie; záležitosť patrí do výlučnej kompetencie prezidenta; mať potrebné kompetencie; ponechať niečo v plnej kompetencii ministerstva; to je mimo mojej kompetencie 2. lingv. ▶ schopnosť hovoriaceho používať jazyk, tvoriť vety v danom jazyku a rozumieť ich obsahu: komunikačná k.; čitateľská k.; rozvíjať jazykové kompetencie žiakov; nadobúdať cudzojazyčnú kompetenciu
kompetencia -ie ž. ‹l›
1. rozsah pôsobnosti al. činnosti, súhrn oprávnení a povinností zverených právnou normou určitému orgánu al. organizácii, príslušnosť po odbornej al. vecnej stránke, funkčná al. služobná právomoc (op. inkompetencia)
2. lingv. (v generatívnej gramatike) sústava jazykových pravidiel vlastná hovoriacemu (aj poslucháčovi), ktorá je predpokladom vzniku konkrétneho jazykového prejavu
3. genet. schopnosť bakteriálnych buniek prijať a zabudovať cudzorodú DNA;
kompetenčný príd.
kompetencia p. pôsobnosť 2
oprávnenie 1. čo dáva, poskytuje niekomu právo na niečo • nárok • právo (oprávnenie vyplývajúce obyč. zo zákona): mať oprávnenie, nárok, právo žiadať úľavu • právomoc (oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z právnych vzťahov) • kompetencia • pôsobnosť: získať potrebnú právomoc, kompetenciu; nevyplýva to z ich pôsobnosti • koncesia (oprávnenie na vykonávanie istej činnosti): podnikateľská koncesia • licencia (oprávnenie vyrábať, dovážať, používať cudziu značku a pod.): výrobná, dovozná licencia • povolenie: povolenie vstupu; povolenie predávať, obchodovať
2. p. dôvod
pôsobnosť 1. možnosť účinku • pôsobenie • účinnosť: pole pôsobnosti, pôsobenia, účinnosti retranslačnej stanice • dosah: vymaniť sa z dosahu škodlivých látok • vplyv: rušivý vplyv prostredia • subšt. dopad
2. oblasť, v ktorej nejaká osoba al. inštitúcia vykonáva svoju činnosť • kompetencia • kompetentnosť • právomoc: pôsobnosť, kompetencia obecného úradu; zasahovať do cudzej pôsobnosti, kompetencie, kompetentnosti, právomoci • oprávnenie: oprávnenie na vykonávanie živnosti
kompetencia, -ie ž. admin. právomoc, pole pôsobnosti: k. úradu, patriť do k-ie ministerstva, vymykať sa z k-ie, prekročiť svoju k-iu;
kompetenčný príd.: k-á oblasť, k-é spory s. o kompetenciu
kompetencia ž lat adm čo niekto má vykonať (povinnosť) al. dostať (podiel): pre pokuty nekteri ani sve urbarske kompetencie odbavit nemohli (NAHÁČ 1786 LP); pry začatku djelu gedna každa stranka swogu competentiu nedostala (PUKANEC 18. st)