Kocúrkovo -a s. vymyslené mestečko so zaostalými, obmedzenými obyvateľmi; i kocúrkovo obmedzené prostredie;
kocúrkovský príd.: k-é pomery;
kocúrkovsky prísl.
kocúrkovo -va s.
Kocúrkovo -va s.
Kocúrkovo -va s. 1. ▶ vymyslená obec al. mestečko povestné veľkou zaostalosťou a obmedzenosťou svojich obyvateľov: zadubenci hodní Kocúrkova; K. je hlavnou témou hier Jána Chalupku; To je ako, s prepáčením, v Kocúrkove. [I. Kšiňan] 2. kocúrkovo expr. ▶ čo sa vyznačuje hlúposťou, obmedzenosťou, čo je v neporiadku (obyč. pomenovanie zle fungujúcej štátnej al. verejnej správy, netypických pomerov): privatizačné, legislatívne, diaľničné k.; situácia pripomínala skôr nepodarené k.; Bolo to však hotové kocúrkovo, žiadna zodpovednosť. [VNK 2001] ▷ Kocúrkovan -na pl. N -nia m. k 1; Kocúrkovanka -ky -niek ž. k 1
Kocúrkovo, -a str. rozprávková obec so smiešne zaostalými, hlúpymi, malomeštiackymi obyvateľmi, symbol malomeštiackych pomerov: V takom Kocúrkove nemôžeš nikdy držať krok so svetom. (Záb.);
Kocúrkovan, -a, mn. č. -ia m. obyvateľ Kocúrkova;
pren. pejor. typ obmedzeného, zaostalého malomeštiaka;
kocúrkovský príd. obyč. pejor. obmedzený, malomeštiacky: k-á múdrosť, k-é mravy; Pohýbal kocúrkovskú lieň slovenských mestečiek. (Vlč.);