koalícia -ie ž. (polit.) zoskupenie, spojenie; spojenectvo: k. politických strán, vládna k.;
koaličný príd.
koalícia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
koalícia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ polit. 1. ▶ dočasné spojenie rôznych politických strán vo vláde; tieto strany vo vláde; op. opozícia: pravicová, ľavicová k.; líder koalície; rozpad koalície; spory medzi koalíciou a opozíciou; kríza vo vládnej koalícii; zostaviť, vytvoriť novú koalíciu; vystúpiť z koalície; k. nepodporila návrh novely zákona; k. prijala pozmeňujúci návrh poslanca; O priazeň voličov sa usilujú politické strany, hnutia a koalície. [Vč 1990] 2. ▶ spojenectvo štátov v záujme dosiahnutia istých cieľov: protiteroristická k.; protifašistická k. veľmocí
koalícia -ie ž. ‹f› zoskupenie, združenie, spolčenie, spojenectvo (rozličných organizácií al. celkov na spoločný postup al. pôsobenie): voj. spojenectvo dvoch al. viacerých štátov na obranu al. na výpad; polit. (v parlamente) združenie dvoch al. viacerých politických strán na vytvorenie vlády opierajúce sa o väčšinu poslancov: vládna k.; sociol. skupina ľudí združujúcich sa krátkodobo al. dočasne na dosiahnutie nejakého cieľa;
koaličný príd.: k-é strany; k-á vláda zložená zo zástupcov rozličných politických strán, ktoré sa medzi sebou dohodli; práv. k-é právo združovacie; k-á vojna vedená niekoľkými štátmi proti inému štátu
koalícia, -ie ž. združenie, spolčenie politických strán al. štátov: k. buržoáznych politických strán, vládna k., protifašistická k., medzinárodná kapitalistická k.;
koaličný príd.: k-á politika, k-é strany, k-á vláda;
koalične prísl.