klobučník -a mn. -ci m. kto vyrába al. predáva klobúky;
klobučníčka -y -čok ž.;
klobučnícky príd.;
klobučníctvo -a -tiev s. predajňa al. výrobňa klobúkov
klobučnícky -ka -ke príd.
klobučnícky -ka -ke príd. 1. ▶ súvisiaci s klobučníctvom, výrobou klobúkov, s klobučníkom: k. priemysel; k. tovar, sortiment; byť majstrom klobučníckeho cechu; vykonávať klobučnícke remeslo 2. ▶ vzťahujúci sa na klobučníctvo, obchod s klobúkmi: klobučnícka predajňa; pracovať v klobučníckom obchode; Ukázal som priateľom svoj objav: plechový cylinder nad klobučníckym výkladom. [Š. Žáry]
klobučník, -a, mn. č. -ci m. výrobca al. predavač klobúkov;
klobučníčka, -y, -čok ž.;
klobučnícky príd.: k-e remeslo r. klobučníkov;
klobučníctvo, -a str.
1. klobučnícke remeslo;
2. obchod s klobúkmi