kino -a kín s. kult. inštitúcia na premietanie filmov; budova, miestnosť na tento cieľ: chodiť do k-a
kino kina kín s.
kino kina kín s. ⟨gr.⟩ ▶ kultúrne zariadenie, v ktorom sa verejne premietajú filmy; budova, miestnosť al. otvorený priestor na tento cieľ: staré, moderné, miestne k.; záhradné, letné, prírodné k.; širokouhlé, panoramatické k.; multiplexové k. viacsálové kino; premiérové k.; (prv) putovné, pojazdné k.; pokles návštevnosti kín; chodiť, ísť do kina; sledovať programy kín; vybudovať sieť kín; pracovať ako premietač, uvádzačka v kine; Patrím ku generácii, ktorá zažila, keď sa ešte filmy o Winnetouovi premietali v kinách. [InZ 2001] □ domáce kino zostava zobrazovacieho zariadenia širokouhlej televíznej obrazovky, sústavy reproduktorov a ďalších špeciálnych doplnkov, umožňujúca kvalitné a komfortné sledovanie televíznych programov, filmov al. počúvanie hudby v domácom prostredí ▷ kinečko [-n-] -ka -čiek s. zdrob. i expr.: k., hry, kúpanie, vychádzky do prírody - to boli naše prázdniny; malé, príjemné k. dýcha vlastnou atmosférou
kino- prefixoid ⟨gr.⟩ ▶ prvá časť zložených slov s významom kino, kinový, film, filmový, napr. kinoaparát, kinodistribúcia, kinoklub
kino- ‹g› v zloženinách prvá časť s významom kino1, film, filmový
kino1 -a s. ‹n < f < g› kultúrne zariadenie al. otvorený priestor, v ktorom sa konajú verejné filmové predstavenia: širokouhlé k.; prírodné (letné) k.; premiérové k.
kino2 -a s. ‹mande› poľn. čierna al. červená živica získavaná narezávaním kôry kmeňa niektorých tropických drevín, používaná v lekárstve, garbiarstve a parfumérii
kino, -a, -kín str. miesto , kde sa premietajú filmy: ísť, chodiť do k-a; putovné k.; prírodné, záhradné k.
kino s. (kíno) 1. miesto, kde sa premietajú filmy: Tajšla do kina (Betliar ROŽ) 2. film: Hrali dobré kíno (Návojovce TOP); A bolo peknuo kíno ňeská? (Ležiachov MAR)