kategória -ie ž.
1. skupina ľudí, vecí, javov ap. so spoločnými vlastnosťami: vekové k-ie športovcov
2. najvšeobecnejší zákl. pojem: k. času, priestoru; logické k-ie;
kategoriálny príd.;
kategoriálne prísl.
kategória [-t-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
kategória [-t-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými znakmi, zoskupená podľa istých kritérií, trieda, druh: hmotnostná k. zatriedenie (napr. súťažiacich, automobilov a pod.) do skupín podľa hmotnosti; spoločenská k.; kategórie zamestnancov; byt prvej, druhej kategórie; k. motorových vozidiel; patriť do určitej kategórie ľudí; súťažiť sa bude vo všetkých vekových kategóriách; získať ocenenie v kategórii hier pre mládež; publ. postúpiť do elitnej kategórie do najvyššej skupiny (v športe a pod.); Na základe frekvencie čítania sa dajú naši občania rozdeliť do troch kategórií: na pravidelných čitateľov, na príležitostných čitateľov a na ľudí, ktorí knihy nečítajú. [Slo 2002] □ šport. seniorská kategória, kategória žiakov, dorastencov vyčlenené skupiny súťažiacich podľa veku 2. často pl. kategórie ▶ základný a najvšeobecnejší pojem, pojmové východisko nášho poznávania skutočnosti; základné určenie samej skutočnosti, podstata reality: filozofické, logické kategórie; aristotelovské kategórie napr. podstata, kvantita, kvalita, vzťah; estetická, morálna k.; k. času, priestoru; Krása je najvyhľadávanejšia kategória, nielen v umení. A preto po nej človek túži. [I. Izakovič] □ lingv. gramatické kategórie základné jednotky gramatickej stavby jazyka majúce svoj obsah a formálne vyjadrenie (napr. kategória rodu, čísla, osoby, času, spôsobu)
kategória -ie ž. ‹g›
1. súbor (ľudí, vecí, javov a pod.) so spoločným znakom: k. zamestnancov; veková k.; sociálna k.; služobná k. (podľa druhu práce, vzdelania a pod.); dopr. k. motorových vozidiel (podľa obsahu valcov)
2. základný a najvšeobecnejší pojem vedy: filozofická k.; gramatická k.;
kategoriálny príd.: lingv. k-a gramatika umožňujúca na základe vopred daných kategórií overovať správnosť vety;
druh1 1. súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi: viaceré druhy pšenice • sorta: tri sorty vína • odroda (súhrn pestovaných rastlinných jednotlivcov): ušľachtilé odrody zemiakov • rasa (súhrn jednotlivcov s tou istou stálou odchýlkou od druhu): rasa psov • plemeno (skupina zvierat vyznačujúcich sa v rámci druhu osobitnými spoločnými vlastnosťami): čistokrvné plemeno • hovor. fajta: je z dobrej fajty • trieda (skupina jednotlivcov al. vecí so spoločnými znakmi): trieda automobilov • kategória (skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými vlastnosťami): kategória športovcov
2. charakteristické črty veci ako súčasti istého celku: taký druh ľudí mám rád; nový druh pracieho prášku • typ: je typom vedeckého pracovníka • kniž. prototyp (prvotný typ) • kniž. zastar. typus • hovor. fajta
kategória p. trieda 1, druh1 1
trieda 1. skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými znakmi zoskupená podľa istých kritérií • vrstva: spoločenské triedy, vrstvy; rozličné vekové triedy, vrstvy • kategória: platové kategórie zamestnancov; zaradiť niečo do istej kategórie • druh: rozličné druhy stromov • stupeň: odborník prvého stupňa • slang. klasa (Jesenská)
2. vyučovacia miestnosť v základnej a strednej škole: slávnostne vyzdobená trieda • učebňa: v nových učebniach sa začalo vyučovanie • štud. slang. klasa
3. p. ročník 4. p. ulica
kategória, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. skupina, trieda, druh ľudí, predmetov al. javov majúcich spoločné vlastnosti: k. zamestnancov; pracovné, platové k-ie; spoločenské k-ie; jav patrí do inej k-ie; niečo tvorí zvláštnu, osobitnú k.; zaradiť do k-ie;
2. filoz. základné a najvšeobecnejšie pojmy, do ktorých možno zahrnúť množstvo predmetov a javov skutočnosti: filozofické k-ie, k- času, priestoru, hmoty; národ je historická k.; gram. gramatické kategórie formálne vyjadrené najvšeobecnejšie gramatické významy: k. osoby, čísla, rodu, spôsobu;
kategoriálny príd.: k-e zaradenie zaradenie do kategórie;