kapucín -a m. člen sprísnenej vetvy františkánskej rehole (vetva vznikla v 16. stor.);
kapucínsky príd.: k. kláštor
kapucínsky -ka -ke príd.
kapucínsky -ka -ke príd. ▶ súvisiaci s kapucínom, s kapucínmi, členmi mníšskej žobravej rímskokatolíckej rehole: k. kňaz; k. kláštor, kostol; kapucínska hrobka; Mladý územčistý chlapík mal takú dlhú bradu ani kapucínsky mních. [Ľ. Zeljenka]
kapucín1 -a mn. N -i m. (kapucínka1 -y ž.) ‹l› cirk. člen (mendikantskej) rehole vzniknutej z františkánskej rehole, nosiaci hnedý habit s dlhou kapucňou;
kapucínsky príd.: k. kláštor, k-a rehoľa
kapucín, -a m. žobravý mních rehole Františka z Assisi;
kapucínsky príd. 1. týkajúci sa kapucína: kapucínski kláštor (Záh. Bystrica BRA); kapucínske šati (Záh. Bystrica BRA) 2. v dvojslovnom názve záhradnej kvetiny: kapucínska ruža (Viničné MOD) - bot. kapucínka (Tropaeolum)