kapitulský -ká -ké, kapitulárny -na -ne, kapitulný -ná -né príd.
kapitulský -ká -ké, kapitulárny -na -ne, kapitulný -ná -né príd. cirk. ▶ súvisiaci s kapitulou, so zborom kanonikov, poradným zborom biskupa; určený pre potreby kapituly: k. chrám; kapitulný, kapitulárny vikár, biskup; kapitulárny úrad, archív; kapitulárna, kapitulská knižnica; kapitulský seminár; kapitulská škola; kapitulná pečať, sieň; kapitulárny Kostol sv. Martina v Spišskej Kapitule
kapitulný, kapitulský príd. ‹l› cirk.
1. k. vikár (v rímskokatolíckej cirkvi) duchovný zastupujúci v období uprázdnenia biskupského stolca ordinára; k. dekan prvý hodnostár kapituly
2. k-á sieň slúžiaca na spoločné čítanie (porady) rehoľníkov v kláštore al. kanonikov v sídle kapituly
kapitula, -y, -túl ž. cirk. stály sbor kanonikov pri biskupskom chráme; poradný sbor biskupa;
kapitulný i kapitulský príd.: k. kostol, k-á škola, k-á knižnica