kapitula -y -túl ž. zbor kanonikov pri biskupskom chráme; sídlo tohto zboru;
kapitulárny príd.
kapitula -ly L -le pl. N -ly G -túl ž.
kapitula -ly L -le pl. N -ly G -túl ž. ⟨lat.⟩ cirk., admin. 1. ▶ (v rímskokatolíckej cirkvi) zbor kanonikov pri katedrálnom (biskupskom) al. pri inom významnom chráme pomáhajúci spravovať diecézu, poradný zbor biskupa (právnická osoba): katedrálna, generálna k.; bratislavská, trnavská, nitrianska k.; združené kapituly; spravovať majetok kapituly; Na Slovensku sme v 11. - 12. stor. zakladali školy pri kapitulách a pri niektorých kláštoroch. [J. Tibenský] 2. ▶ (v rímskokatolíckej cirkvi) zhromaždenie členov vedenia kláštora a pod. rokujúce o dôležitých veciach: zvolať kapitulu; predsedať kapitule
kapitula -y ž. ‹l› cirk.
1. zbor duchovných (kanonikov al. kláštorných predstavených) pri katedrálnom al. kolegiátnom kostole tvoriaci právnickú osobu a riadiaci sa podľa určitého poriadku
2. (v kláštoroch a náboženských spoločnostiach) zhromaždenie popredných členov rokujúce o dôležitých záležitostiach
kapitula, -y, -túl ž. cirk. stály sbor kanonikov pri biskupskom chráme; poradný sbor biskupa;
kapitulný i kapitulský príd.: k. kostol, k-á škola, k-á knižnica
kapitula [-tu-, -to-] ž lat 1. zbor kanonikov pri biskupskom chráme: psany kw kapytole vczynym (NITRA 1513 SČL); w pritomnosti welebneg kapitule presspurskeg (BRATISLAVA 1662); prouinciala kapitoly (WO 1670) 2. snem, schôdza kanonikov: ministrowe powinni gsu spolu se scházeti na kapitulu generalni; o kapitulj swatodussneg (RB 1713); capitulum ordinis habere: kapitulu držeti, mjti (WU 1750) L. do kapituli wsseobecnég, to gest do Wláskég zemi (KS 1763) do Ríma 3. sídlo zboru kanonikov: w kapitulj swe shromaždenj drželj (SP 1696); (v Nitre) w hornjm meste kapytula ležy (KrP 1760) 4. zbor súdnych poradcov: pani Rewagowe magi videku sebow kapitulu pohotowe (S. ŠTUBŇA 1569 SČL); po smrti geho stawela se (s) kapitolu po wssem panstwy (RUŽOMBEROK 1605) 5. obranná veža: nemuoz twrzy ani miesta zdj vtwrzeneho neb parkanem ani kapitule w wsy osaditi (ŽK 1473); -ský príd k 1: swedectwjm kapitulskjm (BRATISLAVA 1559); prepossta kapytulskyho (ŠTÍTNIK 1649); poddani kapitulskj (s. l. 1682); kanonikowe anebožto pánj kapytulsky (KrP 1760) kanonici; subst k. m člen kapituly: pred namy podepsanymy kapytulskymy (BRATISLAVA 1667)