kancelária -ie ž.
1. miestnosť na úradovanie; úrad: prijímacia k., k. riaditeľa; dopravná k. miestnosť (na stanici) na organizovanie dopravy; názov úradu: K. prezidenta Slovenskej republiky
2. inštitúcia s rozlič. spoloč. a i. poslaním: informačná, cestovná, stávková k.;
kancelársky2 príd.: k. stôl, k-a práca; k-e potreby na úradovanie (papier, ceruzky ap.)
kancelária -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
kancelária -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ právna, riadiaca a reprezentatívna ustanovizeň, obyč. najvyšších štátnych a zastupiteľských inštitúcií, úradov a pod., vybavujúca právnu a správnu agendu: prezidentská k.; požiadať o pomoc kanceláriu ombudsmana 2. ▶ inštitúcia s rozličným spoločenským, ekonomickým, technickým a pod. zameraním: tlačová k.; súdna, notárska, advokátska k.; cestovná, informačná, inzertná k.; firemná, dizajnérska, projekčná k.; realitná, stávková, sprostredkovateľská k.; závodná k.; otvoriť si súkromnú detektívnu kanceláriu 3. ▶ miestnosť, pracovňa al. oddelená časť nejakého úradu, podniku, firmy a pod.: prijímacia k.; k. riaditeľa, starostu; zaviesť návštevu do kancelárie; prerobiť, vymaľovať kanceláriu; zariadiť kanceláriu novým nábytkom; Potom ho vídavala sedávať za sklenenou stenou, ktorá oddeľovala kanceláriu od výrobnej haly. [R. Čižmárik]
kancelária -ie ž. ‹l›
1. miestnosť, pracovňa úradu; úradovňa; úrad; pren. zamestnanci úradu; súčasť názvu niektorých úradov: K. prezidenta republiky
2. súčasť názvov rozličných organizácií, podnikov: cestovná k.; Slovenská tlačová k.;
kancelársky2 príd.: k-e poznámky; k. úradník; k. jazyk ťažkopádne formulovaný; k. papier (predtým) bezdrevný písací; k. formát (papiera) (predtým) 34 × 42 cm
kancelária miestnosť na úradovanie: kancelária riaditeľa • úradovňa • zastar. byro • pracovňa (miestnosť na duševnú prácu vôbec): pracovňa referenta je oproti
pracovňa miestnosť, kde sa pracuje, obyč. duševne • kabinet: pracovňa, kabinet vedca • kancelária (miestnosť na úradovanie): kancelária riaditeľa
p. aj kancelária
kancelária, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. miestnosť, v ktorej sa vykonávajú úradné úkony; pracovňa administratívneho al. iného pracovníka: prijímacia k., k. riaditeľa; chodiť do k-ie; pracovať v k-ii;
2. v názvoch niektorých úradov al. inštitúcií: advokátska k., súdna k., informačná k., cestovná k., kráľovská k., Kancelária prezidenta republiky, Československá tlačová kancelária;
kancelársky príd.: k-á práca, sila, služba úradnícka; k-e miestnosti úradné; lingv. k. štýl, k-a reč typická pre úradný styk; k-e stroje; predaj k-ych potrieb papiera, ceruziek ap.; k. papier druh kvalitného papiera na písanie; k. formát papiera rozmerov 34x42 cm
kancelária ž. i kancelár m. (kancelárija) miestnosť, v ktorej sa vykonávajú úradné úkony: Aj kancelárija sa ftedi stavala (Detva ZVO); Keť son tovarišovau̯ po mestách, tan zme robeli veľa kancelárií (Pukanec LVI); Kancelárija okresného náčelňíka bola na poschoďí (Návojovce TOP); Ňeonďej sa a choj už do toho kancelára! (Čičmany ŽIL); Išli sme do kanceláru, f kancelári sedzeu̯ kasír (Sotina SEN); kancelárija (Prievidza); kancelársky príd.: kancelárske stoľi (Pukanec LVI)
kancelária, kancelár ž lat 1. miestnosť, v kt. sa úraduje al. v kt. sa uchovávajú úradné spisy: na cancellarie dwere (s. l. 1637); archivum: kancelar anebo obecni mjsto, kde sa knihi skládagú; grammatophilacium: kancelarya, komora listowny (KS 1763); pan gruntowny powinny bude knihu protokolsku w kancellarie gruntowneg zachowati (NJ 1786-88) 2. vysoký kráľovský al. stoličný úrad: práwo kancellárye vherské (SH 1786); knizku dali sebe pri stolicneg cancellary prepisaty (S. VES 1786); -sky príd k 1: swetnicu kanczelarsku sprawowaly (ŽILINA 17. st); kanczelarske pisma (VoP 1760) úradné písomnosti; o kancelárském anebo stredném písme (UP 1780) používanom v úradnej korešpondencii