kyta1, -y, -kýt ž.
1. zväzok ľanu al. konopí;
zastar. miera na ľan, dvadsaťštyri hrstí: V každej viazanici (ľanu) sú dve kyty. (Chrob.);
2. nár. šatka na hlavu podoby trojuholníka: Čerpáčka nosila trojhrannú kytu miesto čepca. (Tim.)
kyta2, -y, kýt ž. nár. zvieracie stehno (Tat., Švant.)
kyta1 ž. 1. strsl, zsl zväzok z hrstí vyčesaného ľanu al. konopí: Dvanás_tí_hrsťí, to sä povedala kita (Párnica DK); Pru kiti bolo šez_hrsťí ľanovíh alebo konopňích (Iľanovo LM); Každá kita mala desad hrscí (Trakovice HLO) 2. hont, novohr podložka na úpravu vlasov al. čepca: Na kitu sa česalo (Dol. Tisovník MK); Po pou̯noci daľi jej tú kitu na hlavu, čepiec... (Lešť MK); Na kitu založele čepiedz hrdej, perlavej (Čelovce MK)
kyta2 ž. čiast. strsl a zsl zvieracie stehno: Dostaľi zme ľen tri kiti hovädzieho (Lipt. Hrádok LM); kita (Dol. Mariková PB, Turzovka ČAD); kiťe (Močidlany SKA)
kyta3 ž. expr. nemotorná, nešikovná žena: kita (Mošovce MAR)
kýta ž čes zried stehno: zadek pro sedanj kitamj obwalanj (KoA 17. st)
kyta ž 1. zväzok al. miera ľanu al. konopí s obsahom 24 hrstí: canapum tria fascicula try kythy (TURIEC 1562); konope kazdy dawa po dwu kytach (BUDATÍN 1572); lenu trepaneho kyt 12 (ORAVA 1611) 2. druh účesu, kont: wlasy spletene a ze zadu toliko w kytu vwazane (HI 18. st); -ka1 ž dem k 1: kitek oczesanich 14 (BECKOV 1729); wezmy za konec gednu leno wu kitku (WL 1789)
kytka1 p. kyta