kyjac m. (kijác) 1. žit, trenč hrubá palica rozšírená na jednom konci, kyjak: Oca vážo, ďe sťe mi daľi kijac? (Čičmany ŽIL); kijac (Kmeťovo VRB) F. trafila palica na kijác (Bošáca TRČ) - o rovnako silnom partnerovi; ti si honní pláce jak pes kijaca (Ludanice TOP) - nezaslúžiš si odmenu 2. strenč furmanská sekera s dlhším poriskom: Furmaňi sa zbehľi a kijácima vlka zahhnaľí (Papradno PB); Aj já ci nabrúsím ten kijác (Brvnište PB) 3. strenč palica na podopieranie: Podaj ocovi kijac, ňech sa opre (Čičmany ŽIL) 4. pov palica na odrážanie ovocia: Kijádz mosí bid doz duhí, abi sa ňím šadze dočáhlo (Bzince p. Jav. NMV)
kyjac m zsl kyjak: Yana z kigaczom po hlawe zbil (IVANOVCE 1724); bez wssetkeg pryčiny s kigacom prez hlawu udericze ho zrazel (M. STANKOVCE 1741); potom kigacz uchitel (T. DVORY 1758); v okamženy mnostwo Biskupičanov s kigacmi a kvolmi do tohože magjera pribehlo (HREŽĎOVCE 1768 DSJ)