kvaka2 ž.
1. strsl, vsl žŕdka opatrená hákom na zachytávanie, priťahovanie, stŕhanie ap.: Kvakou viťa̋hňe šetko, len kebi si hu mau̯ po ruke (Veličná DK); Pri ohňi śe jim bars pridala kvaka, bo z ňu scahľi horace dreva (Ostrovany SAB); Vźaľi taku kvaku a ľem po džure ju cahaľi (Kluknava GEL)
2. čiast. sstrsl na jednom konci zakrivená palica slúžiaca na podopieranie: Prední družba ňesie koládž na paľici, na kvake (Dol. Lehota DK); kvaka (Sučany MAR)
3. lipt, gem rúčka na kose: Od zadnej rukovätki gu kvake sa ráta dvacať palcou (Hybe LM); kvaka (Slizké RS)
4. hák
a. gem na reťazi, ktorým sa zapína reťaz: kvaka (Brusník REV)
b. šar ako súčiastka pluhových koliesok na zapínanie pluhu: Kvaka na grandžeľu, co śe spuśča pluch (Dl. Lúka BAR)
c. modr na prednom konci oja, kde sa upevňuje jarmo svoreňom: kvaka (Blatné MOD)
d. spiš na zavesenie škripca: kvaka (Smižany SNV)
e. gem ako držadlo na karbidovom kahanci: kvaka (Sirk REV)
5. lipt, hont súčasť otáčavého mechanizmu, kľuka: Takú mašinu maľi, čo takto kvakou krúťiľi (Devičie KRU); Ujďi, ľebo ťa kvaka rauchňe po hlave! (Pukanec LVI); kvaka (Važec LM)
6. spiš dvojzubá motyka, kopáč: Zatňi kvaku, že budzem mohol skopovac hnoj z voza, ket pridzem na roľu (Letanovce SNV); Hnoj s hľiva śe vicahuje s kvaku (Spiš. Štvrtok LVO)
7. strsl pejor. dlhá nemotorná noha: To ňie sa nohi, to sa kvaki (Krivá DK); Jaj, či ľen máš tie kvake, šaďe sa potkňeš, do šeckiho s ňima zabrdňeš (Pukanec LVI); Daj si het tia kvaki spot stola! (Kameňany REV)
8. časť zadnej konskej nohy v zhybe: kvaka (Cinobaňa LUČ)
9. gem závin v podobe podkovy: Na svadžbu sä naznášälo jedživa, makovich kvák (Brusník REV); Ja̋ rát kvaku z lekvárom (Rochovce ROŽ)
kvak m. i kvaka1 ž.
1. čiast. strsl, záh, šar odroda bielej repy používaná ako krmivo aj zelenina, bot. kvaka (Brassica napus): Najeu̯ sa kvaku, aňi obed mu ňetreba (Dol. Lehota DK); Mali zme na obet kvaki, kvakovú poľiouku (Prievidza); kvak (Kostolište MAL)
F. lenže son ňedostau̯ aňi kvaku (Svätoplukovo NIT) - nedostal som celkom nič; roste ja_kvaka zo zeme (Lukáčovce HLO) - pomaly a dlho
2. or, priev, vsl pejor. nemotorný, nešikovný človek: Ti si aľe za kvak, ke_ca ňeberiež dagďe inďe robiť! (Zuberec TRS); Takí kvak, furt sedí na jednom mesťe (Prievidza)
F. taki ja_kvak (Dl. Lúka BAR) - ťažkopádny (v práci, chôdzi); kvakový príd. k 1: kvaková poľiouka (Prievidza); kvakovuo semä (Ležiachov MAR)