kvak, kva, kvá, kvák cit. napodobňuje hlas žaby al. vrany
kvak, kvák cit.
kvak, kvák cit. ▶ napodobňuje zvukový prejav kačky al. žaby; syn. kva, kvá, kva-kva, kvá-kvá: Jazierko nás omrzelo. Kvak! - kvákali dve žabky dvom žabiakom. [VNK 2000]
kvak, kvák p. kvá
kvá napodobňuje zvuk, ktorý vydávajú žaby, vrany a pod. • kva: z močiara sa ozývalo kvá, kva • kvak • kvák (zvuk, ktorý vydávajú žaby) • kvak-kvak • kvá-kvá • kvaky-kvak • kvaky-kvák (napodobňuje opakované zvuky) • krá • kra (zvuk, ktorý vydávajú vrany, sliepky a pod.)
kvak i kvak-kvak, zried. i kváky-kvak cit. napodobňuje hlas žaby, vrany al. kačice: Ty len kvákať kváky-kvak! (Podj.)
kvak m. i kvaka1 ž. 1. čiast. strsl, záh, šar odroda bielej repy používaná ako krmivo aj zelenina, bot. kvaka (Brassica napus): Najeu̯ sa kvaku, aňi obed mu ňetreba (Dol. Lehota DK); Mali zme na obet kvaki, kvakovú poľiouku (Prievidza); kvak (Kostolište MAL) F. lenže son ňedostau̯ aňi kvaku (Svätoplukovo NIT) - nedostal som celkom nič; roste ja_kvaka zo zeme (Lukáčovce HLO) - pomaly a dlho 2. or, priev, vsl pejor. nemotorný, nešikovný človek: Ti si aľe za kvak, ke_ca ňeberiež dagďe inďe robiť! (Zuberec TRS); Takí kvak, furt sedí na jednom mesťe (Prievidza) F. taki ja_kvak (Dl. Lúka BAR) - ťažkopádny (v práci, chôdzi); kvakový príd. k 1: kvaková poľiouka (Prievidza); kvakovuo semä (Ležiachov MAR)
kvakový p. kvak
kvak m, kvaka1 ž bot druh bielej repy, používaný ako zelenina i krmivo, kvaka Brassica napus, var. napobrassica: na wečeru kwaki (ŽILINA 1717); burgundská řepa, kwaky (HRK 1773); Brassica napobrassica: quaki (KrN 1795)