kvak m. i kvaka1 ž.
1. čiast. strsl, záh, šar odroda bielej repy používaná ako krmivo aj zelenina, bot. kvaka (Brassica napus): Najeu̯ sa kvaku, aňi obed mu ňetreba (Dol. Lehota DK); Mali zme na obet kvaki, kvakovú poľiouku (Prievidza); kvak (Kostolište MAL)
F. lenže son ňedostau̯ aňi kvaku (Svätoplukovo NIT) - nedostal som celkom nič; roste ja_kvaka zo zeme (Lukáčovce HLO) - pomaly a dlho
2. or, priev, vsl pejor. nemotorný, nešikovný človek: Ti si aľe za kvak, ke_ca ňeberiež dagďe inďe robiť! (Zuberec TRS); Takí kvak, furt sedí na jednom mesťe (Prievidza)
F. taki ja_kvak (Dl. Lúka BAR) - ťažkopádny (v práci, chôdzi); kvakový príd. k 1: kvaková poľiouka (Prievidza); kvakovuo semä (Ležiachov MAR)
kvakový p. kvak