kumšt i kunšt, -u m. (nem.) hovor.
1. zaujímavý kúsok, čin al. podivná, zaujímavá vec: vystrájať k-a zaujímavé kúsky, robiť k-y s niečím zaujímavé pokusy; štvornohí tanečníci majú ukazovať svoje kumšty (Vaj.); Bača vie všakové kumšty. (Kuk.) Nebol kunštov, divných strojov edisonských výmyselník
● arch. tisíc k-ov majster o veľmi nadanom a šikovnom človeku;
2. obratnosť, šikovnosť, schopnosť, nadanie, umenie niečo robiť: to je k. (urobiť) nie je to ľahké, to nie je k. (urobiť) to je ľahké; (Ježibaba) všetky kunšty utratila. (Dobš.)
3. zastar. umenie: Kunšt jeho nepresahoval priemer poézie českej. (Krčm.);
kumštík i kunštík, -a m. zdrob. expr.
kunšt p. kumšt
kunšt- p. kumšt-