kompán, kumpán -a m. hovor. expr. spoločník, obyč. pri pochybných podujatiach: podozriví k-i, popíjať so svojimi k-mi
kompán, kumpán -na pl. N -ni m.
kompán, kumpán -na pl. N -ni m. ⟨nem. ‹ lat.⟩ hovor. expr. ▶ spoločník pri vykonávaní nejakej, často pochybnej činnosti: krčmový k.; podozriví kompáni; kompáni z mladosti; stretol kumpánov z basy; Kompáni ho nechali v kaši. [Milan Ferko]; Dvoch kumpánov nahovoril, aby dôstojníkov vystriehli a prepadli. [V. Krupa]
kumpán -a m. ‹román› hovor. (veselý) spoločník
kumpán p. priateľ 1, partner
kumpán, -a m. hovor. spoločník, obyč. pejor. spoločník pri zlých podujatiach: Kumpáni, s ktorými najčastejšie v Magátovej krčme popíjal. (Jil.)
kumpán p. kompán