kušnier -ra pl. N -ri m.
kušnier -ra pl. N -ri m. ⟨nem. ~ slovan.⟩ hist. ▶ remeselník, ktorý spracúval a šil kožušiny, kožušník: dobrý k.; remeselnícky dom kušniera; Pichali do mňa ihly ako kušnier do kožucha, pilulkami ma ako ryžou kŕmili, ale hlava len bolela a bolela. [L. Ťažký]
kožušník odborník na spracovanie kožušín a na zhotovovanie kožuchov • zastar.: blanár • kušnier • grznár
kušnier p. kožušník
kušnier, -a m. trochu zastar. kožušník;
kušniersky príd.: k. majster, k. cech, k-a dielňa, k-e remeslo;
kušnierstvo, -a str. kožušnícke remeslo
kučnir p. kušnier
kušnier m. (kušňiar, kučňir) strsl, vsl kožušník: Učí sa h Martiňe za kušňiera (Bodorová MAR); Posušenej koške sa taňiesle kušňiaru, ťem ih virobiu̯ a pošiu̯ hrdej kudmeňe (Čelovce MK); Teraz mámo aj kušniare v dedžine (Kameňany REV); Takeho kušnira trebalo pohľedac! (Okruhlé GIR); Kučňir šil z ofče skuri (Dl. Lúka BAR); kušniersky príd.: kušnierski hrebeň, kušňierske kľiešťe, kušňierski nuoš, kušňierska ihla (Závadka n. Hron. BRE)
kušnier [-ier, -iar, -ír] m nem kto vyrába kožušiny a šije z nich (al. podšíva nimi) časti odevu, kožušník: dali sme kussnirowj Janowi d 50 (ŽILINA 1586); kussnyerowy od podssiuanya dwuch mentek (NECPALY 1673); kožissnjk (:kussnijř:) robj kožichy z kužek (OP 1685); kuže gakekoly wirabat dag kussngerom a garbarom (PR 18. st); -ka ž: Anna Schmegerin, wdowa a kussnirka (PREŠOV 1784); -sky príd: wyrobenych kussnyerskych kozek (LIETAVA 1612); kussnierskeg czechi (PREŠOV 1697)