kučnir p. kušnier
kušnier m. (kušňiar, kučňir) strsl, vsl kožušník: Učí sa h Martiňe za kušňiera (Bodorová MAR); Posušenej koške sa taňiesle kušňiaru, ťem ih virobiu̯ a pošiu̯ hrdej kudmeňe (Čelovce MK); Teraz mámo aj kušniare v dedžine (Kameňany REV); Takeho kušnira trebalo pohľedac! (Okruhlé GIR); Kučňir šil z ofče skuri (Dl. Lúka BAR); kušniersky príd.: kušnierski hrebeň, kušňierske kľiešťe, kušňierski nuoš, kušňierska ihla (Závadka n. Hron. BRE)