kučma -my kučiem ž.
kučma -my kučiem ž. ⟨maď. ‹ slovan.⟩ zastar. ▶ kožušinová čiapka, baranica: Šuhajda si strhol kučmu, priložil ruku na srdce a s kuruckou galantnosťou sa hlboko ukláňal. [J. Tallo] ◘ parem. po svätom Matúši daj si kučmu na uši
kučma, -y, -čiem ž. (maď.) nár. kožušinová čiapka, maďarská baranica (Kal., Kuk.)
kučma i kučmica ž. strsl kožušinová čiapka, baranica: kučma (Mošovce MAR, Švermovo BRE, Mur. Dl. Lúka REV, V. Bielice TOP); kučmica (V. Bielice TOP)
kučma ž maď druh kozušinovej čiapky, baranice: gazda da swoge kosske na kučmu (KRUPINA 1721); w kabate, w kučme za nim dobehol (TURIEC 1729); moge mile hrdlo, wssak sy dobre pilo, wer mj, že by i kučmu twogu prepilo (KC 1791)