kropáč -a m. kropenička (význ. 1)
kropáč -ča pl. N -če m.
kropáč -ča pl. N -če m. cirk. ▶ nástroj na kropenie pozostávajúci z rukoväti a dierkovanej hlavice, v ktorej je špongia so svätenou vodou; syn. kropenička: kropáče zo zlata; pokropiť veriacich svätenou vodou z kropáča ▷ kropáčik -ka pl. N -ky m. zdrob.: pokropiť kropáčikom
kropáč p. kropenička 1
kropenička 1. nástroj na kropenie • kropáč: vysvätiť truhlu kropeničkou, kropáčom
2. p. svätenica
kropáč, -a m.
1. nástroj na kropenie;
2. nár. prvosienka;
kropáčik, -a m. zdrob.
kropáč m. 1. nádoba s bočným lievikovitým hrdlom a uchom, krhla: S kropášä či tešia, džiara na nom (Brusník REV); kropáč (Kostolná TRČ) 2. kováč. nástroj na kropenie ohňa, kropenička: A keť sa skončiu̯ ďeň, oheň si (kováč) poľiau̯ kropáčom (Malatiná DK) 3. lúčna rastlina, bot. prvosienka vyššia (Primula elatior): kropáč (Bošáca TRČ, Rozbehy SEN); kropáčok m. zdrob. k 3: Najviac krompáčkou rvóstlo v lazoh a pod hájom (Trstie PB); Ze školi zme choďili na ti krompáčki (Chocholná TRČ); kropáček (Bošáca TRČ)
kropáč m 1. jednoduchý nástroj na kropenie: w wyhny kladywo, kropacz, sekacz (BYTČA 1606); w zamku w ssmytni kropač (ORAVA 1611); auscigel na widane zelezo 1 pandwu a ssimowatzku, kropatz (JACOVCE 1765); zelina (hyzop) zwázana do snočeka (!) na spůsob kropáče (ŽP 1788) 2. bot prvosienka jarná Primula veris: oenanthe: kropáč (:bylina:) (KS 1763); -ek dem k 2: labrum veneris: ssčetka, kropaček (NP 17. st); kropáčkový príd nakopag kropackoweho koreni a zwar (HK 18. st) P. atpn Martino Kropach (v Žiline 1519)