krkoška -ky -šiek ž.
krkoška -ky -šiek ž. 1. ▶ rastlina z čeľade mrkvovitých podobná petržlenu, s drobnými bielymi kvetmi v okolíkoch, rastúca v lesoch, kroviskách a pri plotoch □ bot. krkoška hľuznatá Chaerophyllum bulbosum; krkoška mámivá Chaerophyllum temulum 2. region. ▶ niečo veľmi vysušené, zoschnuté (konár, doska a pod.): narúbať krkošiek; Do ruky jej strčil olámanú krkošku. [Milan Ferko]; Olovená guľa narazila na krkošku v užšej doske, neprebila ju, ale dosku jednoducho zlomila. [M. Urban]
krkoška1, -y, -šiek ž. lúčna i záhradná rastlina; bot. k. voňavá (Chaerophyllum aromaticum)
krkoška2, -y, -šiek ž. nár. uschnutý konár al. kúsok uzlovitého dreva: zoschnúť, skrahnúť na k-u (Hviezd.); skostnatela, stvrdla sťa k. (Kuk.)
krkoška ž. 1. zsl niečo zoschnuté (napr. konár, ovocie a pod.): Veverička skácala s krkoški na krkošku (Papradno PB); Hana išla pre ocep krkošék (Kolárovice BYT); Toho roku nevidzet pekníh hrušék, len krkoški (Bošáca TRČ); krkoška (Riečnica KNM, Slov. Ľupča BB) 2. rastlina so sladkým pakoreňom, sladké drievko, bot. sladkovka (Glycyrrhiza): krkoška (Dubová MOD) 3. expr. zoschnutá stará žena: Naša starká sa už ľen taká krkoška (Martin)