krivák -ka pl. N -ky m.
krivák1 -ka pl. N -ky m. hovor. ▶ menší zakrivený nôž: krájať mäso krivákom; z vrecka vytiahol starý k.; vyrezať si píšťalku krivákom; Pri najbližšej lieske som sa zastavil, krivákom som si odrezal pekný papek, aby som mal zbraň proti diviakom. [Ľ. Zúbek] ▷ kriváčik -ka pl. N -ky m. zdrob.
krivák2 -ka pl. N -ky m. ▶ malý, 1 až 2 cm dlhý, slepý kôrovec z radu rôznonožiek, žijúci v povrchových i spodných vodách □ zool. krivák obyčajný potočný Gammarus pulex fossarum
krivák3 -ka pl. N -áci G -kov m. expr. ▶ človek, ktorý nemá pevné zásady, pevný charakter, bezcharakterný, bezzásadový človek: bol to rovný chlap, žiaden k.; Je to krivák najhrubšieho zrna a vždy bol. [HN 2007]
nôž nástroj, obyč. ručný na rezanie a krájanie pozostávajúci z čepele a rúčky • nožík: kuchynský nôž, nožík; naostriť nože, nožíky • expr. žabykláč (vreckový nožík, obyč. lacný) • hovor. rybka (nožík v tvare rybky) • hovor. expr. sarajevo (lacný vreckový nožík) • hovor. expr. bičak (vreckový nožík) • hovor. expr. krivák (zakrivený nôž) • hovor. expr. konidráč (vydratý, tupý nôž) • skalpel (chirurgický nôž) • tesák (poľovnícky nôž) • mačeta (nôž používaný pri prácach v pralese al. na plantážach)
krivák1, -a m. hovor. zakrivený nôž;
kriváčik, -čika/-čka m. zdrob.
krivák2, -a, mn. č. -y m. drobný vodný živočích z kmeňa článkonožcov; zool. k. studničkový (Gammarus pulex)
kriváčik p. krivák1
krivák1 m. 1. csl nôž so zakrivenou čepeľou: Krivákom sa vireže na ľižici jamka (Záv. Poruba LM); Já som uš kriváki nerobíval, už boli nožnice, kec com já robil (Brestovany TRN); Tedi biu̯i kriváki, koštuvau̯ tri grajcare, rúčku mieu̯ z dreva (Láb MAL); S krivákmi zme si krájali masso (Šurany NZ); Co sceš s tim krivakom? (Markušovce SNV) L. kovácki krivák (Čajkov LVI) - zahnutý nôž so sekerovitým výčnelkom na tupej strane (používal sa na rezanie viniča a vyrábal ho kováč) 2. krivý strom: Kriváke ňie sa dobrie, iba na oheň (Hor. Lehota DK); kriváčik m. zdrob. expr. k 1: Kedisi sa rezalo ľen nožíkmi, také kriváčike maľi (Hor. Strehová MK)
krivák2 m. expr. človek, ktorý kríva, nerovnomerne dostupuje pri chôdzi: Taki krivak krivi (Dl. Lúka BAR)
krivák m zakrivený nôž: tak sa na nas stroji, že si krivak nakupi, že nás tak bude drat (BANKA 1779); kriváček dem: kriváčki ze svích káps musili poviťahuvaťi (BR 1785)