kras -u m. vápencová oblasť, v kt. činnosťou vody vznikajú jaskyne a iné útvary: Slovenský k.;
krasový príd.: k-é územie
kras -su pl. N -sy m.
kras -su pl. N -sy m. ⟨ilýr.⟩ ▶ oblasť s povrchovými a podzemnými útvarmi (dutinami) a javmi, jaskyňami, priepasťami, ktoré vznikajú činnosťou vody najmä vo vápenci, zriedkavejšie i v sadrovci: podzemné a povrchové formy krasu; vývoj, ochrana krasu; k. na slovinsko-talianskom pohraničí □ geogr. Slovenský kras krasové územie na juhu stredného Slovenska; Spišsko-gemerský kras súčasť Slovenského rudohoria tvorená Muránskou planinou a Slovenským rajom
kras -u m. ‹srb < ilýr› geol. povrchové aj podzemné útvary (jaskyne, kvaple a pod.) vzniknuté v rozpustných pevných horninách (vápencoch, sadrovcoch, soliach) pôsobením vody: Slovenský k.;
krasový príd.: k-é útvary, jaskyne; k-é vody (napr. ponorné riečky)
kras, -u m. geol. oblasť, v ktorej sa hojne vyskytujú útvary vznikajúce činnosťou vody vo vápenci;
geogr. v názvoch vápencových pohorí: Slovenský kras, Moravský k., Dinársky k.;
krasový príd.: k-á oblasť