kramľa -e ž. hovor. skoba: železné k-e, vbiť k-u do dreva;
kramlička -y -čiek ž. zdrob.;
kramľový príd.: k. spoj
kramľa -le -lí ž.
kramľa -le -lí ž. ⟨nem.⟩ hovor. ▶ železná svorka na spájanie trámov v tvare U, skoba: používať kramle pri stavbe lešenia; Vo vyhni sa odseklo železo na hrubé kliny, kuli sa kratšie a dlhšie kramle či skoby pre tesárov. [A. Habovštiak] ▷ kramlička -ky -čiek ž. zdrob.: spájať dosky kramličkami; pren. expr. Teraz, keď sa uvoľňovalo sebaobranné zovretie spevňované kramličkami klamstva, otvorí sa pred ňou znovu normálny život. [P. Andruška]
kramľa -e ž. ‹n› hovor. železná svorka na spájanie trámov, tesárska skoba
kramľa p. skoba
skoba hrubší kovový klinec zahnutý na obidvoch koncoch do pravého uhla: spojiť niečo skobou • hovor. kramľa: vbiť kramľu do dreva
kramľa, -le, -lí ž. hovor. kovový predmet na pridržovanie, kovaný do pravého uhla al. do podoby písmena U, skoba: železná k., vbiť k-u do traverzy, spojiť brvná k-ou;
kramlička, -y, -čiek ž. zdrob.: lek. strieborné k-y na sťahovanie tržných rán
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
grambla p. kramľa
gramľa p. kramľa
kľambra p. kramľa
kľamra p. kramľa
krambľa p. kramľa
krameľ p. kramľa1
kramľa, kramle p. krample
kramľa ž. i krameľ m. (krambľa, gramľa, grambla, kľamra, kľambra) 1. csl kovový predmet s dvoma zahrotenými koncami ohnutými do pravého uhla, slúžiaci na spájanie dreva, skoba: Kramľe viťejhňiťe, nak sa ňestraťej (Kalinovo LUČ); Gáni zme maľi ľen takími krambľamí pozbíjanie (Dol. Lehota DK); Hradi f krove su spojené kramlámi (Trakovice HLO); Gramble upotrebuju ťesari (Bánovce n. Bebr.); Zaras kraml do teho dreva! (Jablonové MAL); S kľamrami śe prikľamruje drevo ku drevu (Gregorovce SAB); gramľa (Prievidza) L. rovná kramla (Antol BŠ), kramla skrížená, kramla štvoračka (Prochot NB), kramle cemrmánskia (Jelšava REV) - rozličné druhy skôb F. coľ sem, coľ tam, kľambra pricahňe (Okruhlé GIR), cól-dva aj kramla prita̋hne (Rochovce ROŽ) - na presnosti veľmi nezáleží 2. čiast. strsl, zsl kovová súčiastka spájajúca jednotlivé časti ťahacieho zariadenia (napr. na chomúte, oji, váhach a pod.): Váhi mieli takú kramlu železnú a to sa nastrčilo na mašinu na vál (Kunov SEN); kramľa na chomúťe (Valča MAR); kramla (Laskomerské BB) 3. novohr ochranná pätka pri rukoväti pluhu (zabraňujúca jej poškodeniu pri styku so zemou): kramľa (Turíčky LUČ) 4. nadávka obmedzenej žene: Čože si inšie mohla čakaď o_takej kramli sprosťej?! (Pukanec LVI)
krameľ [-el, -ol] m, kramľa [-(b)ľa, -pľa] ž nem klin kovaný do pravých uhlov al. do tvaru U: kupyl pol sstangi na kramle (ZVOLEN 1659); tesar brwno zeleznjmy kramplyamy upewni (KoB 1666); 29 spinaru a 1 kramel (DUBNICA n. V. 1732); 4 kramble (L. JÁN 1773); dwe krample na nosenge (M. KAMEŇ 1796); confibula: klombra, kramol frewenný (DSL 18. st); kramlík m, kramlička ž dem: okna zeleznima kramlyčkama (M. JÁN 1687); kramlik w praze (TRENČÍN 1713); stara kramlička (PUKANEC 1891)