krajný príd.
1. kt. je na kraji: k. oblok
2. idúci do krajnosti, extrémny: k-é protiklady; v k-om prípade v nevyhnutnom
3. vrcholný, najvyšší, maximálny: k-é napätie, k-á hranica, poloha;
krajne prísl. k 2, 3: k. pravicové strany; k. nepríjemný;
krajnosť -i ž. posledná hranica, extrém: svedomitý (až) do k-i; ísť z jednej k-i do druhej
krajný -ná -né 2. st. -nejší príd.
krajný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ nachádzajúci sa na kraji, okraji niečoho: sadnúť si na krajné sedadlo; krajné očká riadka; Zhŕkli sa s nimi do najkrajnejšieho domu, celkom pod lesom. [P. Jaroš] □ šport. profes. krajný obranca, útočník, záložník majúci postavenie na okraji ihriska, na krídle 2. ▶ vymykajúci sa bežným okolnostiam al. stavom, prejavom; syn. extrémny, prehnaný: k. prípad; krajná núdza; krajná nutnosť; krajná medza, hranica; krajná beznádej, životná situácia; krajná ľavica, pravica; zvoliť najkrajnejšie riešenie; odsúval zásadné rozhodnutia na najkrajnejšie termíny; Ako radikálny liek navrhuje krajné odriekanie v základných potrebách a zmrazenie konzumu. [G. Murín]; Bič boží vyhlásil, že tento únik si nechá ako najkrajnejšiu krajnosť. [P. Hrúz]
hraničný 1. ktorý predstavuje hranicu (v územnom zmysle) • pohraničný: hraničné, pohraničné pásmo, pohraničná zóna • demarkačný: demarkačná čiara, línia • medzný • kniž. pomedzný (oddeľujúci územie, pozemky): medzný, pomedzný kameň, stĺp • colný: colný priechod
2. ktorý predstavuje hranicu (javov, oblastí, hodnôt a pod.) • limitný • limitový: hraničné, limitné, limitové hodnoty • prahový: prahové veličiny • stropný • stropový (týkajúci sa najvyššej hranice): stropné, stropové ukazovatele • predelový • zlomový (predstavujúci predel, zlom): zlyhať v predelových, zlomových situáciách • kritický • krajný • medzný • medzníkový: kritický, krajný bod
p. aj krajný
krajný 1. ktorý sa vymyká normálnym, bežným okolnostiam, stavom, prejavom; svedčiaci o krajnosti • extrémny • extrémistický: krajné, extrémne, extrémistické názory, požiadavky • prehnaný • prepiaty (krajný v miere, intenzite): prehnaný cit, prepiata úzkosť • hraničný • medzný • medzníkový • zlomový (ktorý je na hranici, rozmedzí, obyč. bežného, normálneho stavu): hraničná, medzná situácia • prahový: prahový bod
2. p. maximálny
maximálny ktorý dosahuje hornú (možnú) hranicu istej hodnoty, miery a pod. (op. minimálny) • najväčší • najvyšší: vedci zhromaždili maximálny, najväčší, najvyšší počet údajov; auto dosahuje najväčšiu, najvyššiu rýchlosť 160 km za hodinu • najrozsiahlejší: je to doteraz najrozsiahlejší program • maximalistický (prekračujúci únosnú mieru): mať maximalistické požiadavky na žiakov • úplný • absolútny (ktorý má plnú al. neobmedzenú mieru): maximálne, úplné využitie rezerv; žiadal od nej úplnú, absolútnu poslušnosť • krajný • vrcholný • hraničný • limitný • limitový • prahový • stropný • stropový • medzný • špičkový (ktorý je neprekonaný, neprekonateľný): krajné napätie; vrcholné, limitné, limitové, hraničné hodnoty, ktoré sú ešte prípustné; prahová, stropná, stropová intenzita počuteľného zvuku; krajné, medzné vypätie síl; vrcholný, špičkový výkon športovca • zvrchovaný (vyskytujúci sa vo zvlášť veľkom množstve a pod.): zvrchovaná miera šťastia
núdzový urobený al. použitý v núdzi al. z nedostatku iných možností: núdzový východ (v kine); núdzové osvetlenie • tiesňový (použitý v krajnej núdzi, tiesni): núdzové, tiesňové volanie; tiesňový signál • krajný (bez inej možnosti): prijať núdzové, krajné riešenie
radikálny 1. ktorý sa usiluje o rýchle a podstatné zmeny, obyč. v politike, spoločnosti; svedčiaci o takomto úsilí (op. umiernený) • radikalistický (súvisiaci s radikalizmom): radikálni demokrati; radikálny, radikalistický politický postoj • revolučný (op. evolučný): revolučné zmeny
2. neuznávajúci kompromisy, vyčkávanie; konajúci rozhodne a rýchlo (o človeku); svedčiaci o takomto prístupe (op. mierny) • rázny • energický • rozhodný: radikálny, rázny, energický človek; prijať radikálne, rozhodné opatrenia • nekompromisný (op. zmierlivý, umiernený): nekompromisné riešenie; žiadať niečo nekompromisným spôsobom • bojovný • ostrý • útočný (op. ústupčivý, poddajný): bojovný, ostrý, útočný tón; ostrý zákrok polície • krajný: krajné stanovisko • bezohľadný • drastický: bezohľadná, drastická liečba; drastická diéta • rýchly • náhly • prudký (op. pomalý, zdĺhavý): rýchla, náhla, prudká zmena; radikálna, rýchla náprava
1. ktorý stojí na kraji, na okraji: k. dom, k. oblok;
2. idúci do krajnosti, extrémny: k-á bieda, k-á nerozvážnosť, najkrajnejšie protivy; v krajnom prípade v nevyhnutnom;
krajne prísl. k 2: k. nepríjemný;
krajnosť, -ti ž. posledná hranica, medza niečoho, extrém: upadnúť z jednej k-i do druhej, ísť až do k-i
krajný príd. (krejňí) csl stojaci, nachádzajúci sa na okraji: To bou̯ samí krajňí dom (Podkonice BB); To krejňuo zbožá pod horicou je naše (Dol. Lehota DK); Krajňie konope dicki bívajú kraččié jako prostreňňié (Bošáca TRČ); Obraceľi slameňag a krajni plaždž virezaľi (Rozhanovce KOŠ) L. krajní cigel (Modranka TRN) - remeň spájajúci opraty so zubadlom z vonkajšej strany záprahu; krajná ruka (Lukáčovce HLO) - žart. ľavá
krejný p. krajný
krajný m obyvateľ severovýchodnej okrajovej oblasti býv. horného Uhorska: Czyaczko Andras, krayny krayny Humienskiey (SVETLICE 1621)
krajný p. kraj