krajan m kto pochádza z toho istého kraja: nelitovali krajana, po dedine s ním chodili (ASL 1676); zemok a kragan (ORAVA 1737); to se tež rozumi na nassich kraganuw (VoP 1760); -ko, -ek expr: naši krajanci, vyšiho, nišiho stavu lide (MB 1699); kragan, kraganko, kraganek (KS 1763); -ka ž: krágankám o cuzokrágánskích čepcéch (BE 1794); -ský príd: prespolnich a krajanslich richtarou (s. l. 1619 E); prawo kraganske (KRUPINA 1734) krajinské; po k-y prísl výraz: Ulryk, po kragansky Ouri-pre (KrP 1760) v domácom jazyku; -stvo [-o, -í] s vzťah ľudí pochádzajúcich z toho istého kraja: populatiras: prátélstwo, kraganstwo, -stwi (KS 1763)