krajan -a mn. -ia m. človek pochádzajúci z toho istého mesta, kraja, štátu, rodák: stretnutie k-ov, naši k-ia v Amerike;
krajanka -y -niek ž.;
krajanský príd.: k. spolok
krajan -na pl. N -nia m.
krajan -na pl. N -nia m. ▶ človek vo vzťahu k iným ľuďom pochádzajúci z toho istého kraja, štátu: naši vojvodinskí krajania Slováci žijúci vo Vojvodine; starostlivosť o zahraničných krajanov; veľvyslanectvo a krajania zorganizovali v Kanade slovenský večer; Noviny odoberám len preto, že redaktor, čo ich vydáva, je môj krajan z Brusna. [L. Ťažký] ▷ krajanka -ky -niek ž.: v záverečnom zápase tenistka zdolala svoju krajanku
krajan človek pochádzajúci z toho istého mesta, kraja, štátu • rodák: krajania, rodáci z Ameriky, rodák zo Žiliny • zastaráv. spolurodák • zastar. zemko (Jesenská) • zastar. súrodák (Hurban) • kniž. súkmeňovec (príslušník kmeňa, národa vo vzťahu k ostatným príslušníkom) • zastar. súplemenník (Škultéty)
krajan, -a, mn. č. -ia m. človek v pomere k iným ľuďom pochádzajúcim z toho istého štátu al. kraja: to je môj, tvoj, náš k., krajania z Ameriky;
krajanka, -y, -niek ž. krajanský príd.: k. pozdrav; k. spolok, k-é strediská (v cudzine)
krajan m. csl človek pochádzajúci z rovnakého kraja al. štátu; rodák: No, čo sťe prišľi, krajaňi? (Bobrovník LM); Mi zme krajaňé (Bošáca TRČ); Už me čekaľi mojo krajaňi (Fintice PRE); krajanka ž.: Ja̋ mám tu aj krajanku (Rochovce ROŽ)
krajan m kto pochádza z toho istého kraja: nelitovali krajana, po dedine s ním chodili (ASL 1676); zemok a kragan (ORAVA 1737); to se tež rozumi na nassich kraganuw (VoP 1760); -ko, -ek expr: naši krajanci, vyšiho, nišiho stavu lide (MB 1699); kragan, kraganko, kraganek (KS 1763); -ka ž: krágankám o cuzokrágánskích čepcéch (BE 1794); -ský príd: prespolnich a krajanslich richtarou (s. l. 1619 E); prawo kraganske (KRUPINA 1734) krajinské; po k-y prísl výraz: Ulryk, po kragansky Ouri-pre (KrP 1760) v domácom jazyku; -stvo [-o, -í] s vzťah ľudí pochádzajúcich z toho istého kraja: populatiras: prátélstwo, kraganstwo, -stwi (KS 1763)