kršiak G a A -ka pl. N a A -ky m.
kršiak -ka pl. N a A -ky m. ▶ veľký dravý vták z čeľade kršiakovitých s čiernohnedým chrbtom a svetlou hruďou, so žltkastou hlavou a s tmavým pruhom tiahnucim sa cez oko na krk, žijúci v blízkosti riek a rybníkov, kršiak rybár: orliaky občas oberajú o korisť kršiaky □ zool. kršiak rybožravý Pandion haliaetus, syn. orol riečny
kršiak1 i krchniak1, -a, mn. č. -ci m. nár. človek, ktorý väčšinu prác robí ľavou rukou, ľavák: Pódi pokutá ľavou rukou (bol kršiak) vo vrecku kabáta. (Tim.) Rubára, toho krchniaka, umlátil si. (Vaj.)
kršiak2 i krchniak2, -a, mn. č. -y m. nár. jastrab: Vysoko v blankyte vznáša sa kršiak. (Švant.); útočia krchniaky a iní draví vtáci (Fel.)
kršiak1 m. 1. expr. kto uprednostňuje ľavú ruku al. nohu, ľavák: kršák (Lukáčovce HLO) 2. skal zle vyvinutý strom: kršák (Brodské SKA) 3. hloh najspodnejší snop v obilnom kríži: kršák (Ardanovce HLO) 4. jtrenč dlhší kus dreva na pridržanie slamenej strechy al. slamy na stohu: kršák (Bošáca TRČ, Ivanovce TRČ); kršáki (Lubina NMV) 5. jtrenč železné závažie na zadnej strane krosien: Kršák sa pokazel (Kubrica TRČ); kršák (Soblahov TRČ)
kršiak2 m. zsl dravý vták s dlhším chvostom a so škvrnitým perím na hrudi, zool. jastrab veľký (Accipiter gentilis): Viďeli praj kršáka, ako zlétóv nad hnoj, chiťev kura a vileťev hore (Lapáš NIT); U náz málo vídat kršakú (Záh. Bystrica BRA); Kršág nám uchiťel sliépku (Kubrica TRČ); Aj u ná_sa kršáci (Šurany NZ)
kršiak [-iak, -ák] m zool 1. jastrab veľký Accipiter gentilis: accipiter: jastrab, krssak (GU 1793); kršák slépku pazúrmi schopil (BE 1794) 2. haja červená Milvus milvus: ptacy hltawj gsu: kana, krssak (KoB 1666); milvus: kršak (LC 1707); milvus: krssak, lunák (GU 1793)