krk -u m.
1. časť tela spájajúca hlavu s trupom, hrdlo (význ. 2): dlhý k. labute; naťahovať k.
2. vec pripomínajúca zúženým miestom krk: k. pažby, husieľ
3. expr. hrdlo (význ. 4): hladné k-y
● → chytiť niekoho pod k.; hodiť sa niekomu okolo k-u objať ho; expr. → ide mu o k.; mať niekoho, niečo na k-u musieť sa oňho, oň, o to starať; hodiť niekomu niekoho, niečo na k. dať na starosť; mať niekoho, niečo z k-u zbaviť sa niekoho, niečoho; expr.: → vykrútiť niekomu, niečomu k.; → vykrútiť si k.; → lámať si k., k-y; byť v niečom (až) po k. byť zapletený do niečoho; má toho (až) po k. omrzelo ho to;
krčný príd. k 1: k-é stavce, k-é choroby;
kŕčok -čka, kŕčik -a m. zdrob. k 1: detský k.;
krček -čka m. zdrob. k 2: anat. zubný k.
krček krčka pl. N krčky, krčok krčka/krčku pl. N krčky m.
krček, krčok krčka pl. N krčky m. 1. anat. ▶ zúžená časť, zúžené miesto kosti al. orgánu: k. stehnovej kosti zúžené miesto spájajúce telo a hlavu kosti; k. zuba, zubný k. miesto, v ktorom sú spojené korunka a koreň zuba; k. maternice pevný valcovitý útvar s priemerom asi 2‚5 cm, ktorý vyúsťuje do pošvy 2. stav. ▶ zúžený priestor spájajúci jednotlivé stavby: spojovací k.; dve budovy spojené chodbovým krčkom; výškový objekt je zložený z dvoch segmentov spojených krčkom 3. bot. ▶ zúžená časť rastlinných orgánov: koreňový k. rastliny; k. stonky
krček, -čka m. anat. zúžená časť mnohých útvarov tela: k. lopatky, k. koreňa (na zube)
krček m. 1. vin. miesto spojenia ušľachtilého vrúbľa s odrezkom: Na tem novém, na krčku sa chicí koren (Pezinok MOD) 2. vyčnievajúci peň stromu po zoťatí: krček (Blatné MOD) 3. kolár. zúžená časť niektorých predmetov, ktorá sa podobá krku: krček (Kys. N. Mesto)
krček p. krk
krk [k(a)rk] m, často krky pomn 1. časť tela spájajúca hlavu s trupom: cervix: krk (VT 1648); rucznik na krky (ŽILINA 1700-02); sqvinantia: bolest w krku v hrdle; praecipitatus: dolu krkem zrúcený strmhlav (KS 1763); swé telo od ledwý až do krku okrútil (VP 1764); doras me za krk ulapili (BERTOTOVCE 1786); spadel do yamj až po krky (CS 18. st) hlboko F. Marya s wytaženym krkem nechodila (SP 1696) nebola pyšná; wognu budeme mjti na krku (WU 1750) nevyhneme sa jej; skloň krk geho (syna) dokud ge w mladosti (GV 1755) ohni ho, kým je mladý, vychovávaj ho; lid tento twrdy krk ma je tvrdošijný (KB 1757); neklad (sebe) na krk neprawosti garmo nepáchaj zlo; wložila mi smrt na krki garmo premohla ma (GŠ 1758); wlastneho krku stracení (MS 1758) záhuba; weliké nebezpečenstwj okolo krku mého se točj (VP 1764) hrozí mi smrť; mnohe tarchy na krky chudobneho lidu panstvo vložilo (PEKELNÍK 1775 LP); Pan sprawedliwy podrezal krki hryssnjkuw (BlR 18. st) zahubil ich; de vita periclitatur: gde mu o krk (PD 18. st) ide mu o život; zlomiť k-y zlomiť si väzy: nešťastne spadla, krki zlomila (BR 1785) zabila sa; Buh dag bila taka obluda krki zlomila (BU 1795) aby zahynula; ležať, sedieť na k-u komu, behať na k-y komu stále niekoho obťažovať: kapitan nam cely rok na krku leži (D. SÚČA 1721); ludge mj na krki behagu, ze nesmegu orat (RIADOK 1768); exekutorovia dedine sedia na krku (SIHELNÉ 1776) 2. zúžená časť niekt. predmetov podobná krku: nadoby muzycke sau harfa, lutňa, na ktereg krk, ssige (OP 1685); iugum: krk gagdowy aneb huslowy; cervix anphorae: krk zdbankowy (KS 1763); -ový príd k 1: sphagitis: žili krkowé krčné; glanfula suila: krkowá pečeňa krkovička; numella: krkowé zelezo súčiastka jarma (KS 1763); krkovný príd nachádzajúci sa v krku: (odvar) pusstety do krku (proti) hlyzam krkownym (HL 17. st); krček dem k 1: wčera k wečeri sem sebe zarezala gedního káčera, ale toliko sťehenká, krídelká, prsečká, chrbetek, krček a drdolček sem móhla pogezťi (BU 1795)