kozák2 i kozár m. 1. strenč, stršar, zempl jedlá huba všeobecne: Hneská idzem do hori na kozáki (V. Rovné BYT); Teho roku bulo barz veľo kozaroch (Závadka SAB); Na kozare śme chodziľi do Uhrinča, tam śme zberaľi kurčatka a koźe rohi (Sokoľ KOŠ) L. dubovi kozar (Rankovce KOŠ) - bot. rýdzik (Lactarius); liskovi kozar (Kolbasov SNI), sosnovi kozar (Slov. Volová HUM) - bot. masliak (Suillus) 2. miest. csl jedlá huba z rodu kozákov (Leccinum): Ňebolo dubákou, len kozáki a masláki (Prievidza); Kozáki sa dobrie na slanine (St. Hory BB); bieľi kozák (Tajov BB); kozák (Skala TRČ, Rozbehy SEN); kozár (Turany MAR, Habovka TRS); koźar (Klčov LVO) 3. zried. drevený hríbik na štopkanie: Kec śe štopkaju dajake potarhane štrimfľe, ta dziru podložime s kozarom (Žalobín VRN) 4. zried. močiarna rastlina, bot. mliečnik (Tithymalus): kozák (Jedľové Kostoľany ZM) 5. turč druh zvonca pre dobytok: kozák (Kaľamenová MAR, Blažovce MAR) 6. vsl. sušeň, suchý hlien v nose: Dzecku som vicahla kozak z nosa (Spiš. Štvrtok LVO); Vidlubal z nosa kozara (Dl. Lúka BAR); kozar (Dlhé n. Cir. SNI); kozárový príd. k 1: kozarova poľiuka (Sobrance)
kozár p. koziar