kováč2, kováľ i kovár m. 1. csl remeselník, ktorý opracúva železo, vyrába rozličné kovové predmety a podkúva kone: Kováč musel biď riadni chlap (Lipt. Hrádok LM); Bou̯ ľemež napret pluha, potom daska s petou, tú ostrievau̯ kováč (Detva ZVO); Iďen si dať kováčovi zvariď motiku (Návojovce TOP); Ten starí kováč zemrel (V. Rovné BYT); Kovár ve dňe bije zelezo, v noci ženu (Skalica); Kovaľ kuje a robí potkovi (Ďačov SAB); Iśče tu žije jeden kovadž, aľe už ňekuje (Žalobín VRN); kovár (Štefanov SEN) F. šustrová žena a kováčová kobola bosá (Brestovany TRN) - dobrý odborník nemá čas na svoje záležitosti; každí je kováčom svojho šťastia (Podhájska VRB) - človek môže veľa ovplyvniť na svojom osude; preto má kováč kliešte, abi sa nepopálev (Podhájska VRB) - na všetko je účinný spôsob 2. stržit, trn maska, postava vo fašiangovom zvykosloví: Chlapie sa zaz obliekli za kováčov a potkúvali ženi (V. Maňa VRB); Na Škaredú stredu chodzili teda bakusi a kováči (Dechtice TRN); Kováči boli pooblékaní za také šubri a kuvali dziévki aj ženi - ottŕhali a pribíjali ím opsece, potkovički na čižmách (Brestovany TRN) 3. zried. druh čierneho hmyzu, zool. šváb obyčajný (Blatta orientalis): kovaľ (Malcov BAR) 4. zried. druh bodavého hmyzu, zool. sršeň obyčajný (Vespa crabro): kovaľ (Odorín SNV) 5. šar zried. lúčna rastlina s bielymi kvetmi, bot. Chrysanthemum leucanthemum: kovaľ (Malcov BAR) 6. zried. larva chrústa bielej farby: kovač (Ľutina SAB); kováčsky, kováľsky i kovársky príd. k 1: Ke_ca sa kafuje, tá nuota kovácka už je tam, stálo tam mo_džien a slúchalo (Malatiná DK); Ból tan kováckí mech a ohniščo (Brestovany TRN); kovárské kléšče na ucviknuťí hrebíka (Malacky); S kovaľski_mechom śe rosfukoval oheň (Žalobín VRN); Z ľesa viberac pčoli, to bulo trudno, to švider, kovaľski švider a šekera maľi robotu (Rozhanovce KOŠ) L. kovácki hámrik (Prochot NB) - druh kladiva; kovácki klinec (Krná LUČ) - do konských podkov; kovácki tanec (Záh. Ves MAL) - druh ľudového tanca na Záhorí; kovácko uhla̋ (Pucov DK), čarne uhľe kovacke (Hôrka POP) - druh uhlia; kovaľski mlatok (Stropkov) - kladivo na pribíjanie podkov; kovaľski mech (V. Šariš PRE) - na vháňanie vzduchu do ohňa; kovaľske chľebi (Budkovce MCH) - oblé železá v prostriedku ohňa F. kovácki chlebík (Žiar n. Hron. KRE) - kováčske remeslo
kovár p. kováč2
kovár m 1. kováč: dwoge taczky kowarz okowal (SKALICA 1632 E); kowar odpowedel (SK 1697); ze zamecznykom a kowarom (ČÁČOV 1720); gdi do kowara (RG 18. st); pren strojca niečoho: Luther, Kalwin neb ginj kowárj kacýrstwa (FP 1744) 2. zool druh ryby: zeus: kowár, ryba (KS 1763); -ov príd privl: srdce geho sa zatwrdi a stáhne gako kowárowé nákowadlo (KB 1757); -ka ž manželka kovára: fabri ferrarii uxor: kowářka, kowáčka (PD 18. st); -sky príd k 1: czechmistra kowarskeho (ŽILINA 1558); mrezy zeleznih kowarskih (BÁNOVCE n. B. 1663); kladiwo kowárske (KB 1757); kus chleba kowárskjm remesslem wihledawal (VP 1764)