kotlár -a m. odborník pri výr., údržbe al. oprave kotlov;
kotlársky príd.;
kotlárstvo -a s. oprava kotlov
kotlár -ra pl. N -ri m.
kotlár -ra pl. N -ri m. 1. ▶ (v minulosti) remeselník vyrábajúci al. opravujúci kotly a riad z plechu, krytiny a iné úžitkové a umelecké výrobky: v obci kedysi pôsobili kotlári; vyučil sa za kotlára 2. ▶ výrobca kotlov; odborník na inštaláciu, údržbu al. opravu kotlov vo vykurovacích zariadeniach; pracovník kotlárne: profesia k.; prax v odbore k.; prijať kotlárov
kotlár, -a m. remeselník vyrábajúci kotly, kto pracuje pri výrobe kotlov;
kotlárstvo, -a str. kotlárske remeslo, výroba kotlov
kotlár m. 1. csl remeselník vyrábajúci al. opravujúci kotly: Kotlár robí kotle (Kameňany REV); Cigaňe buli hňetka šicke kotľare (Žatkovce SAB); kotlár (Sučany MAR, Koniarovce TOP, Lukáčovce HLO); kotľar (Studenec LVO) 2. kto páli (domácu) pálenku, páleník: kotlár (Prievidza)
kotlár m 1. remeselník zhotovujúci kotly a iné veci z medi: kotlarowy od sprawowany rur na palene (MOŠOVCE 1647); kotlarowj od poprawenj panyew medennjch (ŽILINA 1693-94); kotlarowi od medeneho ljewa naprawenj (JELŠAVA 1730) 2. kto destiluje pálenku: kotlari, czo palene pala, platgi kazdi (ročne) tolar od kotla (s. l. 1754 E); -ov príd privl: práca remeselnjkowá a ruka kotlárowá (KB 1757); -sky príd k 1: auscigel kotlarskeg roboty (TRENČÍN 1729); marculus: kotlárské kladywka; aeraria officina: kotlársky wersstat (KS 1763); -stvo [-í] s zamestnanie kotlára: chalceucite: kotlárstwi (KS 1763)