kostol -a m. budova na (kresť.) bohoslužby, chrám: barokový k., chodiť do k-a
● ticho ako v k-e celkom; expr. → naučím ťa po k-e hvízdať;
kostolný príd.: k-á veža
● to nie je s k-ým poriadkom, riadom to nie je v poriadku; chudobný ako k-á myš celkom;
kostolík -a m. zdrob.
kostolný -ná -né príd.
kostolný -ná -né príd. ▶ vzťahujúci sa na kostol; určený do kostola; charakteristický pre kostol: kostolné lavice; kostolné zvony; kostolná maľba; k. spev; kostolná atmosféra; vyliezť na kostolnú vežu; A necháš kostolné ticho znieť ako zadržaný dych. [I. Kadlečík] ◘ fraz. chudobný ako kostolná myš veľmi chudobný; kostolné šaty sviatočné, slávnostné oblečenie; nebude to/nie je to s kostolným riadom/poriadkom nie je to tak, ako je zaužívané, ako treba al. ako má byť
Kostolný Sek -ného Seku L -nom Seku m. pomn. časť mesta Šurany;
Kostolnosečan, Sečan -na pl. N -nia m.;
Kostolnosečianka, Sečianka -ky -nok ž.;
kostolnosečiansky, sečiansky -ka -ke príd.
kostolný p. sviatočný
nedeľný týkajúci sa nedele; uskutočňovaný v nedeľu; určený na nedeľu • nedeľňajší: nedeľné, nedeľňajšie popoludnie; nedeľné, nedeľňajšie kázne • sviatočný • hovor. kostolný (op. všedný): obliecť si nedeľné, sviatočné, kostolné šaty; sviatočná nálada
sviatočný ktorý sa týka sviatku; ktorý je určený na sviatok • nevšedný • výnimočný (op. všedný): všade vládla sviatočná, nevšedná atmosféra; konečne prišla očakávaná sviatočná, výnimočná chvíľa • slávnostný • spoločenský • parádny • expr. kostolný (o oblečení): slávnostný, spoločenský, parádny oblek; kostolné šaty • nedeľný • nedeľňajší (ktorý býva v nedeľu, určený na nedeľu): sadli k nedeľnému, nedeľňajšiemu obedu; to je nedeľný kabát • voľný (op. pracovný): príjemne stráviť sviatočné, voľné dni
kostol, -a, 6. p. -e, mn. č. -y m. budova, v ktorej sa odbavujú bohoslužby, chrám: gotický, barokový, katolícky, evanjelický k.; ísť, chodiť do k-a na bohoslužby
● ticho ako v k-e veľmi, celkom; žart. ja ťa naučím po kostole hvízdať naučím ťa poriadku;
kostolný príd.: k-á veža, k-é hodiny na kostole; k-é rúcha používané v kostole a pri bohoslužbách
● hovor. to nie je s k-ým riadom, poriadkom čosi nie je v poriadku; chudobný ako k-á myš veľmi, celkom;
kostolík, -a m. zdrob.;
kostolíček, -čka m. zdrob. expr.
kostelný p. kostolný
kostolný príd. (kostelní) csl patriaci kostolu, súvisiaci s kostolom: Pekne horeli tia kostelnia sviace (Kameňany REV); Pobrali aj kostolné zvoni, aj tag vojnu nevihráli (Brestovany TRN) L. kostelňí otec (Bernolákovo BRA) - správca kostolného majetku spomedzi farníkov; koscelna roľa (Studenec LVO) - zem patriaca fare, kostolu; koscelni dvor (Letanovce SNV) - priestor okolo kostola ohradený múrom; kostolní žebráci (Ružindol TRN) - o kostol sa starajúci miestni chudobní starci za ustálené milodary, druh dôživne F. chudobni jak koscelna miš (Brezina TRB) - veľmi chudobný; čuosi ňije s kostolním rádom (Žaškov DK), to nebude s kostolním porátkom (Sereď GAL) - niečo nie je v poriadku