kosť -i ž. tvrdá oporná časť tela stavovcov: ramenná, hrudná k.; chrbtová k. chrbtica; špiková k., obhrýzať k-i;
pren. hovor. expr. to je k.! pekná žen. postava
● je (iba) k. a koža veľmi chudý; zmrznúť na k. úplne; (človek) z → mäsa a k-í; dobrák od k-i veľký; mať → pevnú chrbtovú k.; expr. povystierať, rozhýbať si (staré) k-i vystrieť sa, rozhýbať sa; zjemn. zložiť k-i umrieť;
kosťový, kostný príd.: k-ná dreň; k-ná, k-ová tuberkulóza; k-ná múčka z kostí;
kostička -y -čiek, kôstka1 -y -tok ž. zdrob.: rybia k.;
kôstočka1 -y -čiek ž. zdrob. expr.
kôstka2 -y -tok ž. tvrdý obal semena niekt. druhov ovocia: čerešňová, marhuľová k.;
kôstkový príd.;
kôstočka2 -y -čiek ž. zdrob.
kôstka -ky -tok ž. zdrob. (malá kosť)
kôstka -ky -tok ž. (kôstka v ovocí)
kôstka2 -ky -tok ž. ▶ tvrdý, drevnatý obal semena niektorých druhov ovocia, vnútorná časť kôstkového ovocia: hladká, drsná k.; čerešňová, slivková k.; k. marhúľ, broskýň; zbavovať ovocie kôstok; deti sa napchávali višňami a kôstky vypľúvali do dlane; Chlapci, vyberte mi z vrecák broskyňové kôstky, zasaďte ich. [V. Šikula] ◘ fraz. niečo, niekto mu trčí ako kôstka v hrdle niečo, niekto mu prekáža ▷ kôstočka2 -ky -čiek ž. zdrob.: plody hlohu sú tmavočervené malvice s jednou kôstočkou
kosť -ti -tí ž. 1. ▶ pevné tvrdé tkanivo tvoriace základnú opornú časť tela stavovcov: ramenná, stehnová k.; dlhé, krátke, ploché kosti; široké lícne kosti; obrovské mamutie kosti; stavba kosti; rednutie, mäknutie kostí; zápal kostí a kĺbov; zlomiť si kľúčnu k.; bolia ho všetky kosti celé telo; stisol ju, až jej kosti zaprašťali al. neos. až jej v kostiach zaprašťalo veľmi silno ju objal 2. ▶ toto tkanivo (zvierat) spolu s mäsom upravené ako potravinársky výrobok a určené na konzumovanie: hovädzie, bravčové kosti; vývar z kostí; oberať mäso z kostí; obhrýzať kosti; najlepšie je mäso od kosti; v hrdle mu uviazla rybia k.; pren. dobrá k. pre bulvár vzrušujúca téma vyvolávajúca senzáciu □ špiková kosť dutá kosť s tukovým tkanivom kostnej drene, ktoré sa po uvarení môže konzumovať; rybia kosť látkový vzor, ktorý tvoria pásiky dvoch farieb uložené na spôsob ihličia, lomený keper 3. hovor. expr. ▶ príťažlivé dievča al. príťažlivá mladá žena, obyč. s peknou postavou; syn. kostra: Zuzana bola skvelá k. na chodenie; Je to dobrá kosť. [Ľ. Feldek]; Je z nej betálna kosť, zoznámim ťa s ňou. [P. Glocko] ◘ fraz. drží to ako prasa kosť narába s tým nešikovne, nevie s tým (obyč. s nástrojom) pracovať; hodiť niekomu niečo ako psovi kosť ponúknuť, dať niekomu niečo ako zvyšok, nedôstojne; robí, až mu kosti praštia veľmi sa namáha, tvrdo pracuje; [byť premrznutý, urazený] [až] do špiku kostí (prežívať určitý negatívny stav) v najvyššej možnej miere, úplne, celkom; byť chrbtovou kosťou niečoho byť hlavnou, podstatnou zložkou nejakého celku; byť iba/len kosť a koža al. byť vychudnutý na kosť byť veľmi chudý; cítiť v kostiach niečo mať predtuchu; človek z mäsa a kostí a) kto má porozumenie pre iných ľudí b) kto má ľudské slabosti; dobrák od kosti veľmi dobrý človek; dolámem ti [všetky] kosti! vyhrážanie sa bitkou; expr. hrkajú mu kosti al. hrká kosťami je veľmi chudý; bibl. kosť z jeho kostí prvá žena, Eva; mať/nemať chrbtovú kosť mať, nemať pevný charakter; mať v bruchu kosti byť neohybný; nemať v bruchu kosti byť veľmi ohybný; žart. natiahnuť si/povystierať si/rozhýbať si kosti precvičiť si telo, rozhýbať sa; od [špiku] kostí od základu, rodený; ponaprávať niekomu kosti zbiť, nabiť niekoho; premoknúť na kosť/do kosti byť celkom mokrý od dažďa; premrznúť na kosť/do kosti byť celkom skrehnutý od zimy, chladu; stvrdnúť/zmrznúť na kosť byť úplne zamrznutý al. zmrazený; vyhrievať si [staré] kosti zohrievať sa; zjemn. zložiť [niekde] [svoje] kosti umrieť ◘ parem. jazyk nemá kosti, ale kosti láme slovami možno ublížiť ▷ kostička -ky -čiek, zried. kôstka1 -ky -tok ž. zdrob.: sluchové kostičky stredného ucha; zlomená kostička na chodidle; vyberať rybie kostičky; obhrýzať kuracie kostičky; Tak ho stisol, až v ňom kôstky zaprašťali. rtri; [D. Tatarka]; expr. tá malá, čierna, to je k.! rtri; pekné dievča; kôstočka1 -ky -čiek ž. zdrob. expr.: vtáčie kôstočky; kostisko -ka -tísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: kostiská uhynutých zvierat; Na stole neboli nijaké pečené kúsky, iba škaredé kostiská. ▹ [A. Habovštiak]; expr. vysoká blondína, namojdušu krásavica, kostisko [Š. Čepček]
kôstka1 p. kosť
kôstka2, -y, -tok ž. tvrdý, drevnatý obal semena (niektorých druhov ovocia): čerešňové, slivkové, marhuľové k-y;
kôstkový príd.: k-é ovocie;
kôstočka, -y, -čiek ž. zdrob.
kosť, -ti ž. najtvrdšia oporná súčiastka tela vyšších stavovcov, na ktorej sa držia svaly: ľudská k.; chrbtová, lakťová, lícna, ramenná, kľúčna k.; rybia k.; slonová k. z klov, cenná surovina, používa sa na výrobu ozdobných predmetov; mäknutie k-í choroba
● je len k. a koža veľmi chudý; premoknúť, premrznúť až do k-i celkom; stvrdnúť na k. veľmi; zmrznúť na k. stuhnúť od mrazu; hovor.: figliar od k-i veľký; skazený až do špiku k-í veľmi, celkom; má slabú chrbtovú k. nemá pevný charakter; lit. postava z mäsa a k-í životná, realistická (v románe); arch. k. z jeho k-i jeho dieťa; žart. natiahnuť, vystrieť k-i telo; zhýbať (staré) k-i telo; Hriechy mladosti kára boh na staré kosti (prísl.) za hriechy spáchané v mladosti sa pyká v starobe; zložiť k-i umrieť; byť pochovaný;
kostný i kosťový príd.: k-á tuberkulóza, k-á dreň; k-á múčka z rozomletých kostí;
kostička, -y, -čiek i kôstka1, -y, -tok ž. drob.
chuostka p. kôstka
kôstka1 i kostka1 ž. 1. zdrob. kosť: Ribi ňesťem ľen preto, že_e v ňich plno kvosťek (Čičmany ŽIL); Kústki si skovaj, nedávaj ich psovi (Jablonové MAL) L. mrtvá kóska (Ružindol TRN) - malý rohovitý výrastok na nohe koňa 2. vgem, čiast. vsl kĺb vyčnievajúci nad chodidlom, členok: Kopli ho pri fodbale do kostki (Mur. Dl. Lúka REV); Voda jim bula aš po same kostki (Chmiňany PRE); Na jedni noźe ma vekšu kostku (Dl. Lúka BAR); kuostka (Švermovo BRE); kostka (Spiš. Tomášovce SNV, Kucany MCH); kustka (Slov. Volová HUM) 3. predmet vyrobený z kosti a. bodec na robenie dierok na koži al. plátne: kvóstka (Kostolné MYJ); kostka (Hlboké SEN) b. časť rúrky na fajke: Na pipasaru je na verchu kostka a f kostki je zašrubovani cicek (V. Šariš PRE) 4. sor biela mušľa používaná ako ozdoba na mužskom klobúku: Na kaňáku nosá kostki biele, tu íh ňemáš, chiba f Poľsku (Brezovica TRS); kôstočka1 i kostôčka1 ž. zdrob. expr. k 1: Z haringa ostali tí kóstečki celosci, smaženej ribe sa odzdzelujú (Brestovany TRN); Toto kurče sama kostečka (Dl. Lúka BAR)
kostka1 p. kôstka1
kostka2 p. kôstka2
kôstka2 i kostka2 ž. (chuostka) 1. csl drevnatý obal semena niektorých druhov ovocia: Bodajže ih aj zo sľúkama, voľáko ňeidú ot kuostki (Pukanec LVI); Chuoske háčťe do tejto miski (Hliník n. Hron. NB); Zjadól kostku, a ništ se mu nestálo (Kameňany REV); Duranzije ňejdú ot kóstki (Semerovo HUR); Vecka še kostki poviberaju a naberu še novi šľivki (Brezina TRB); Každa śľifka ma kostku (Kendice PRE); breskinová kuóska (Brestovec MYJ); chuostka (Lipt. Ján LM) 2. čiast. abov a zempl semeno dužinatých plodov, jadro: kostka z dziňi (Niž. Hrabovec VRN); dziňovo kostki (Ďapalovce STR); kostka z japka (Koš. N. Ves KOŠ) 3. strlipt zried. kúsok drevnatej časti byle na ľanovom al. konopnom vlákne, pazder: Poviťierau̯ sa (ľan) s kuostok, ostalo čistuo vlákno (Lipt. Porúbka LM); kôstkový i kostkový príd.: Tot koláž búl celí kostkoví (Kameňany REV); kóskoví (Koniarovce TOP); kôstočka2 i kostôčka2 ž. zdrob. expr. k 1, 2: Kuostočki pekňe vipľúvaj, abi si sa ňezadrhla (Slovany MAR); Jaku malu kostečku ma tota śliva (Dl. Lúka BAR)
kostkový p. kôstka2
kostôčka1 p. kôstka1
kostôčka2 p. kôstka2
kôstka [kô-, kú- ko-] ž 1. malá kosť: z káprowych hlaw kostky (MT 17. st); mrtwa kuostka se rozegde (RT 17. st) organická stvrdnutina; male kostki w prste (HT 1760) kostičky L. apocynon: zabj kóstka (:zelina:) (KS 1763) bot luskáč lekársky Vincetoxicum hirundinaria 2. drevnatý obal semena niekt. druhov ovocia: nucleus: kústka, pecka (VTL 1679); drgenowich kwostek (RN 17.-18. st); palmowého a oliwoweho owoca kostki (KS 1763) P. tpn kruh Na kwostkach vocato (TURIEC 1567); -ový príd k 2: pyrgus: kostkowy nástrog aneb pusska (KS 1763); kôstočka [kosteč-] ž dem k 1: kosstečkú rybacý (SK 1697); ossis: kostka, kostečka; taxillus: kostečka, kútek na noze (KS 1763) členok; x. pren (list) ozdóbne s proslúženyma kostečkami sa predkáva (BlR 18. st) žilkami; k 2: tolik kosteček w gedném, kolik kosteček w druhem plodu (BlR 18. st)